Black metal chytil druhý dych a z toho mám neuveriteľnú radosť. Pomimo púťových atrakcií a veľkých mien, zakladajúcich si všetkom možnom, len nie kvalitnej hudbe, sa v BM podhubí vynorili (staro)nové mená, ktoré následne inšpirovali aj niekdajších ťahúnov scény ku kvalitným počinom. Niežeby boli ENSLAVED niekedy vyslovene zlí. Na black metalovej scéne patria ku stáliciam. Inovujú, vynovujú, hľadajú nové a nové cesty a po pre mňa nezaujímavom období prinášajú v posledných rokoch opäť vynikajúce albumy.
Hoci „Isa“ bol takmer bezchybný, úvodné tóny albumu „Ruun“ odhaľujú sympatický posun Nórov, ktorí ani tentokrát nezostali stáť na mieste. Novinka sa hlási k novej vlne archaicky znejúcich black metalových počinov, pričom ako druhotný vplyv vykazuje prekvapivo svieže hardrockové inšpirácie. Navyše vďaka historickej spriaznenosti (vrátane spoločného splitka) i rovnakému obdobiu vydania novinky zvádza „Ruun“ zaujímavý minisúboj s albumom „Now, Diabolical“ kolegov SATYRICON.
Novinke ENSLAVED dominuje čitateľný a príjemne počúvateľný zvuk, ktorý dáva vyniknúť najmä nápaditým riffom. Tie zrozumiteľne rozvíjajú black metalovú tradíciu zapájania komplexnejších akordov, sú výkladnou skriňou progresivity Vikingov a spolu s tradične skvele zvládnutými aranžami a kompozičnou stránkou sú dôvodom, prečo „Ruun“ stojí minimálne za vypočutie. Oproti novým SATYRICON sú ENSLAVED zložitejší a dramatickejší. To je však aj dôvodom, prečo na novinke občas naráža kosa na kameň. Bezprostrednosť živelného „Now, Diabolical“ plynie prirodzene, kým niektoré príliš navrstvené a progresívne postupy z „Ruun“ akoby sa nevedeli vymotať z bludného kruhu. Najlepšie to počuť, ak si porovnáte fantastickú úvodnú „Entroper“, nesúcu sa vo veľmi priamočiarom duchu nerezignujúc na „zložitosť“, napríklad s takou „Tides Of Chaos“, ktorá naopak postráda šťavu a patrí k menej zaujímavým.
Vďaka týmto detailným rozdielom zanecháva „Ruun“ dojem, že po bombastickom úvode to s ním ide už len dolu vodou, napriek tomu, že si hudba na albume stále ponecháva kľúčové formálne znaky a celé dielo tak zostáva po tejto stránke kompaktné a ucelené. Upúta viacero reminiscencií na staré časy, s tým súvisiaca občasná teatrálnosť však opäť nahráva skôr zlému dojmu.
„Ruun“ nie je nekvalitný album. Minisúboj s novinkou SATYRICON prehráva na detaily. Je však skvelé, že môžeme latku blackmetalovej kvality opäť posunúť takto vysoko a zaoberať sa takýmito detailmi. Svedčí to o kvalite scény a snáď aj novej vlne vizionárov, ktorým sa stále viac darí posúvať žáner dopredu, namiesto zbytočného stagnovania. Snáď nezostanú ENSLAVED, SATYRICON a im podobní nepochopení samodeklarovanou „elitou“ black metalových poslucháčov, ktorých bojové ťaženia a krvavé meče často pripomínajú skôr čepeľ pluhu, krvavú od čerstvo vyoraného krtka.
