GREEN CARNATION - The Acoustic Verses

GREEN CARNATION - The Acoustic Verses

GREEN CARNATION - The Acoustic Verses

GREEN CARNATION - The Acoustic Verses

Tento rok sa nám GREEN CARNATION prihovárajú skrz verše s prívlastkom „akustické“. V dobe, keď vydanie akustického albumu nie je až takou senzáciou , ale môže sa stať príjemným osviežením tvorby. Posledné albumy Severanov sa vyznačovali striedaním melancholicko emotívnych skladieb so „skočnejšími“ rockovými kúskami, akustická poloha kapely je však primárne zameraná inam.

http://www.greencarnation.no  (Isaak Arne Steensaker )Inam, a to na paletu chladných farieb emócií. Jemný rozjazd šeptajúcou alejou tónov „Sweet Leaf“ ukazuje, že prívlastok „akustický“ani zďaleka nemusí znamenať album, kde prím hrajú akustické gitary. Toto je len jedna zložka z mnohých, výrazná je basovo rytmická sekcia a taktiež výrazné použitie sláčikových nástrojov s klávesovým podfarbením. Častokrát najvýraznejším prvkom „veršov“ je vokálny prejav Kjetila Nordhusa. Množstvo momentov je postavených práve na ňom - výrazným príkladom je „The Burden Is Mine“. GREEN CARNATION sa tak nesnažia útočiť zbraňami inštrumentálnej komplikovanosti, kompozične je novinka postavená na vcelku jednoduchých melodických linkách. No to, čo ich robí zaujímavými, je istá dávka rafinovanosti a schopnosť zaujať aj inak, než naivnou skladbou tónov. Stáva sa síce, že táto snaha prepadne cez hranu, vždy sa však nájde motív ťahajúci skladby nahor - vokál, príjemné sólo, alebo len atmosféra sama o sebe. Ako som už spomenul „The Acoustic Verses“ patrí k tým albumom, kde je hudba prísne podriadená emóciám. Niekomu to môže a niekomu nemusí vyhovovať. Album je odetý do chladného až mrazivého šatu, ale celkom sa tiahne jemná linka hrejivého svetla, nenápadná - strácajúca a objavujúca sa. Najvýraznejšie v skladbách „Sweet Leaf“, „Alone“. Ťažiskovým bodom je 15-minútová „9-29-045“, integrujúca v sebe všetky inštrumentálne a pocitove prímesi. Jemné predely, naliehavé refrény, dramatické spády striedané zdanlivým pokojom a zvláštny dej s nábojom nádeje i tragédie ju, rovnako ako celú dosku, charakterizuju len veľmi povrchne. Reminiscencie v náladach by sme našli niekde v oblasti pôsobenia ANATHEMY, prípadne akustických OPETH.

Sekundy posluchu ubiehajú veľmi plynule, nenásilne a nevtieravo, až na hlavne negatívum v podobe násilných refrénov v „High Tide Waves“, čo formuje moju jedinú vážnejšiu výhradu. Samozrejme ďalšie by som mohol smerovať k spomínanej jednoduchosti, prípadne prvoplánovosti, ale nebudem, pretože na túto nahrávku sa týmto spôsobom neviem pozerať. Ak očakávate príjemnú dávku pokojnej až depresívne pôsobiacej hudby postavenej prevažne na akustických nástrojoch, v akustických veršoch nájdete dostatočné uspokojenie. Pokiaľ však počúvate hudbu viac ušami než srdcom, môže vám to privodiť trpké sklamanie. Ja sklamaný rozhodne nie som.

 9

Arrow

Verdikt

Jemne plynúca nahrávka plná emócií. Hudobne trocha nevýrazná a nekomplikovaná, určená skôr pre zasnené chvíle pohody, než pre sústredený posluch, od ktorého by bolo možné očakávať inštrumentálne lahôdky a ekvilibristiky.

Hodnocení

Autor
7,5 / 10
Redakce
5,8 / 10
Čtenáři
7,2 / 10

Další informace

Stopáž: 43:29

www.greencarnation.no

Sestava

Skladby

  1. Sweet Leaf
  2. The Burden Is Mine… Alone
  3. Maybe?
  4. Alone
  5. 9-29-045
  6. Child’s Play Part III
  7. High Tide Waves

Diskografie

The Acoustic Verses (2006)
The Quiet Offspring (2005)
Blessing In Disguise (2003)
Light Of Day, Day Of Darkness (2002)
Journey To The End Of The Night (2000)

Jiné pohledy

Marigold
6 / 10

Úvod alba mě celkem dost baví, nacházím v něm zdostatek emocí a baví mě i občasné floydovské parafráze. Postupem času se dostavuje tzv. "Damnation" syndrom, čili podobně jako u akustické desky OPETH jde všechno tak trochu do mlhavého ztracena a stereotypu. Jenže narozdíl od švédských klasiků je mlha kolem GREEN CARNATION tak hustá, že by se dala krájet motorovou pilou. Následuje ztráta pozornosti, zájmu... tedy totéž, co u posledních regulérních řadovek. Doby, kdy tahle kapela byla skutečně zajímavá, jsou nenávratně pryč a jediné, co zbylo, je nafouklá bublina báječné kapely pro "jinaké" metalisty. Ale i ta rychle splaskne, stačí závan větérku. ... [9. února 2006]

 

Shnoff
5,5 / 10

Překvapivě mdlý počin, který mě ani po několikanásobném poslechu nedokáže ničím upoutat. S "Damnation" od OPETH z hlediska vnitřního náboje a emocionálního pnutí naprosto nesrovnatelné. ... [7. února 2006]

 

V-dur
6 / 10

Veľmi rozpačitý dojem..

Ak sa metalová kapela rozhodne "vyzliecť" do akustickej podoby, je to vždy odvážny krok, kedy môže na jednej strane vystúpiť do popredia "viacstrannosť" a na strane druhej celý pokus vyznieť nepodarene a nasilu lyricky. Holt, za akustické nástroje sa nedá nič schovať.

"Acoustic Verses" balansuje niekde medzi týmito pólmi, čo je paradoxne konštatovanie nechtiac posúvajúce verdikt skôr k druhej, nepodarenej strane. Scénovo (a takmer aj personálne) spriaznení STILLE OPPRØR to na akustickom bojisku zvládajú oveľa lepšie, také to "niečo viac" (aj keď v inom duchu) svojho času viac než dokonale takisto demonštrovali ULVER so svojim "Kveldssanger".

A to ešte uvádzam príklady len z nórskej "post-metalovej" scény. ... [3. února 2006]