SYMPHORCE - Godspeed

SYMPHORCE - Godspeed

SYMPHORCE - Godspeed

SYMPHORCE - Godspeed

Stáva sa už takmer železným pravidlom, že po BRAINSTORM vyrukujú s novým materiálom aj ich súputníci SYMPHORCE. Vydavateľský plán ich spoločnej firmy Metal Blade to zariadil tak, aby nahrávky oboch kapiel vyšli jedna po druhej v tom istom roku. Pre SYMPHORCE to znamenalo toľko, že sa s novými skladbami museli poponáhľať, keďže „Godspeed“ vychádza len rok po svojom skvelom predchodcovi „Twice Second“.

SYMPHORCEŤažko povedať, ktoré skladby zvýšili SYMPHORCE v šuplíku z posledného nahrávania, ale jedno je isté, že taký majstrovský materiál, aký zvečnili na „Twice Second“, sa im tentokrát zložiť nepodarilo. V spleti metalových albumov má kapela samozrejme stále navrch a predpokladám, že jej ani v budúcnosti nehrozí skĺznutie do nevýrazného priemeru. Len sa akosi vytratil čarovný moment prekvapenia. SYMPHORCE na „Godspeed“ totiž pokračujú v základných intenciách poslednej nahrávky. Ostali verní power/thrashu, ktorý im sedí najlepšie, pričom občas do skladieb prepašujú nevermorovské postupy, ktoré si ale upravia do podoby svojej vlastnej. Dosky sa producentsky ujal Dennis Ward, mimochodom basgitarista PINK CREAM 69, ktorý s kapelou spolupracoval už i v časoch jej debutu.

„Godspeed“ však na mňa na rozdiel od predošlej nahrávky pôsobí ako pokus o kompromis medzi BRAINSTORM a SYMPHORCE. Hudba sa stala prístupnejšia, thrashové riffy sú viac popretkávané melodickými linkami a značný priestor dostali lyrické pasáže. Nie veľmi rada porovnávam kapely, ktorých spoločným menovateľom je Andy B. Franck, ale kým na „Twice Second“ to bol jedine Andyho spev, ktorý evokoval jeho „chlebodarcov“, na „Godspeed“ takýchto momentov vyskakuje oveľa viac. Napríklad hneď druhá skladba „Everlasting Life“ by pokojne zapadla na „Liquid Monster“. Našťastie od „No Shelter“ prichádzajú SYMPHORCE s menej priamočiarou muzikou, postavenou na thrashových základoch a podladených gitarách, s modernými postupmi a možno trochu náročnejšou na počúvanie. Skladby vďaka šikovnému dávkovaniu melodiky pôsobia pocitovo, ale nezanechajú silný až mrazivý dojem, ako tomu bolo na „Twice Second“. Kapela viac vsadila na emocionálnosť, čo sa odráža aj na väčšom počte pomalších skladieb. Výrazne na to upozorňuje nielen intro, ale i posledný track „Crawling Walls For You“.

V konečnom dôsledku nemožno nahrávke nič vytknúť, jedná sa o kvalitnú prácu, s minimálne tromi nadpriemernými skladbami („Nowhere“, The Mirrored Room“, „Crawling Walls For You“). SYMPHORCE veľmi pristane i táto, o niečo menej odvážna a progresívna, tvár. Skôr sa však obávam, aby sa kapela v záujme oslovenia širšej metaluchtivej obce nevydala po stopách klasicky rozžhaveného kovu a nestratila tým svoj originálny výraz úplne. Na to, či sa moje obavy naplnia (a ja dúfam, že nie), si budeme musieť nejaký ten čas počkať.

 21

Petra

Verdikt

SYMPHORCE kujú železo naozaj za horúca. Takmer v tesnom závese po skvelom „Twice Second“ nám predkladajú materiál, ktorý je viacmenej kompromisom medzi oboma kapelami Andy B. Francka. SYMPHORCE veľmi pristane i táto, o niečo menej odvážna a progresívna, tvár. Skôr sa však obávam, aby kapela v záujme oslovenia širšej metaluchtivej obce nestratila svoj originálny výraz úplne.

Hodnocení

Autor
7,5 / 10
Redakce
7,3 / 10
Čtenáři
7,2 / 10

Další informace

Stopáž: 41:52

Produkce: Dennis Ward & SYMPHORCE
Studio: House Of Music Studios

www.symphorce.net

Sestava

Skladby

  1. Forsight
  2. Everlasting Life
  3. No Shelter
  4. Nowhere
  5. Haunting
  6. Black Water
  7. Wounds Will Last Within
  8. Your Cold Embrace
  9. Without A Trace
  10. The Mirrored Room
  11. Crawling Walls For You

Diskografie

Godspeed (2005)
Twice Second (2004)
PhorcefulAhead (2002)
Sinctuary (2000)
Truth To Promises (1999)

Jiné pohledy

6,5 / 10
Jestli je na "Godspeed" něco progresivního, pak jedině Loužovy, od vybuchlé rachejtle v mládí, ohluchlé uši. Jejich power má potřebný a hutný zvuk a pokud by takhle vypadala moderní podoba heavy metalu, vůbec bych se nezlobil. Ovšem nahrávka pokulhává v tom nejzásadnějším a tím je kvalita kompozic a zaměnitelným (pozor však, jinak hodně slušným!) hlasem zpěváka. Najdou se povedené refrény, dokonce celé úseky, ale odmyslíme-li blyštivou slupku, zůstane průměrná, ani ne moc sladká, natož šťavnatá, dužina. A tou se živit nemusím.
Darkmoor | 5. září 2005

 

8 / 10
He he, tak Petře tohle nešmakuje. Ona sází nekompromisně devítky kdejaké klasické speed/power bandě, co hraje jen trochu víc nad průměrem, ale s progresivní tváří má už maličko problém. Ano, vyznavači klasických přístupů můžu alarmovat na poplach a obávat se ztráty tváře, já jsem však nad míru spokojen. Aktuální album SYMPHORCE přináší totiž přesně to, čeho je v současném speed/power/heavy metalu tak málo. Neotřelou atmosféru, neokoukanou tvář a precizní hudební i vokální provedení. Doporučuji všem, co čekají od hevíku jen trošku víc, než se v něm normálně hraje.
Louža | 3. září 2005