Poľsko sa v kovovom žárni preslávilo hlavne svojou deathmetalovou produkciou. DIES IRAE má už len na základe zostavy (re)prezentovať to najlepšie, čo poľská scéna mohla a môže ponúknuť na poli melodického deathu. Do akej miery sa to darí vyplniť, môžeme posúdiť vypočutím si aktuálneho počinu „Sculpture Of Stone“.
Jednotliví členovia (viď. line-up) si berú zo svojich domovských spolkov len to najlepšie, a je to poriadne cítiť od úvodnej zvonkohry. Album nereprezentuje snahu o totálnu dominanciu v extrémoch, ale snaží sa zaujať hlavne v oblasti zaujímavých melódií a kompozičnej pestrosti. Samozrejme, tradične dôležitým aspektom albumu tohto žánru je aj patričné ťažkotonážne vyznenie. V dnešnej dobe je temer nepredstaviteľné, aby nejaká nahrávka s ambíciami siahajúcimi za hranice svojho regiónu nemala dokonalú produkciu a perfektný zvuk. Neinak tomu je i na „Sculpture Of Stone“, a tak je možné vychutnávať výraznú zmes liniek jednotlivých nástrojov vrátane častokrát opomínanej basgitary. Podľa osvedčeného receptu sú skladby položené skôr v stredných valivých tempách, aj keď povinne sa vyskytnú aj záseky ďaleko rýchlejšie. Charakteristickým prvkom nahrávky je maximálna snaha o čistotu a precíznosť, čo chvíľami ide na úkor dravej živelnosti, ktorej absencia v tomto žánri môže byť až trestuhodná. Silným aspektom je množstvo umne zahraných sól a snaha o vytváranie rôznych atmosfér, čo nie je v rámci tejto odnože hudby tradíciou a môže byť považované za originálny aspekt. Čo už napríklad za originálne pokladané byť nemôže, sú vokálne linky. Tie sa držia viacmenej stále v dvoch tradične striedaných rovinách (skúste uhádnuť, akých?) a predstavujú široký priestor na zlepšenie. Taktiež sa nájde dosť partov, ktoré až príliš čerpajú z prevareného odkazu poľskej deathovej scény. Ak mám porovnávať s domovskými kapelami, tak na mňa „Sculpture Of Stone“ pôsobí v konečnom dôsledku veľmi sviežim dojmom. Album sa nepočúva ťažko a dokáže vás zachytiť svojou dynamikou a pestrosťou hneď naprvýkrát. Nie je ale ani natoľko prvoplánový, aby sa veľmi rýchlo opočúval a disponuje dostatočne veľkým množstvom nápadov majúcich potenciál „zabíjať“. Výkony hudobníkov sú profesorské rovnako, ako celý výsledný dojem.
„Kamennú sochu“ môžem určite odporúčať priaznivcom domovských kapiel členov DIES IRAE a priaznivcom technickejšieho poňatia deathmetalu s dostatočnou dávkou melodiky. Rozhodne sa však nejedná o žiadny klon, ale o zaujímavé a podarené dielko, ktoré sa dobre počúva.
