Všetko tu už raz bolo, všetko sa už len stále dokola opakuje. Prečo teda lámať hlavy nad originalitou, povedala si táto pätica mladých alkoholikov, kdesi v roku 1996, kedy ALABAMA THUNDERPUSSY vznikli. Namiesto putovania neprebádanými oblasťami, cestujú odvtedy ATP späť v čase. Usadili sa kdesi v špinavom rock’n’rolle na prelome rokov sedemdesiatych a osemdesiatych, ale za súčasnosťou im smutno rozhodne nie je, hoci do svojej produkcie prepašovali i súčasné vplyvy. Dnes už po vydaní piatich okrúhlych nosičov (pred pár týždňami vyšiel zatiaľ posledný „Fulton Hill“) nejde o žiadnych nováčikov a zrejme v štátoch si už stihli vybudovať meno. „Rise Again“ je pokračovaním vydávania reedícií starších vecí zo zaniknutého labelu Man´s Ruin Records, teraz už pod hlavičkou Relapse.
Ide o debutovú záležitosť z roku 1998 obohatenú o niekoľko bonusov. Neviem čo si od tohto počinu sľubujú Relapse či kapela, ale v prípade tohoto albumu ide len o priemernú záležitosť. Spočiatku človek cíti sympatie k neučesanému a špinavému zvuku, feelingu postavenom na použití riffov známejších velikánov rockovej histórie. Na „Rise Again“ si teda vypočujete početné variácie klasických sabbathovských ťahov, mierne melodických ťahov na tvrdom podklade v štýle THIN LIZZY, či starých LYNYRD SKYNYRD a takto by sa dalo pokračovať ešte dlho. Správne zachrípnutý, prefajčený a prepitý hlas vtedajšieho vokalistu Johnyho Throckmortona (legenda hovorí o 59 kapelou vypitých fľašiach whisky počas prvého veľkého turné trvajúceho 29 dní) je tu namieste. Z pätnástky trackov tlačiacich sa na „Rise Again“ však treba vyzdvihnúť pár príjemne urobených vecí. Správny drive nechýba skladbám z úvodu ako „Victory Through Defeat“, či „Folklore“. Závan súčasnosti objavíte v „When Mercury Drops“, kedy ich melodický a tvrdý rock evokuje postupy obľúbených LIFE OF AGONY (odtiaľ je tiež priame napojenie na BLACK SABBATH a LED ZEPPELIN). Chytľavo pôsobí tlieskanie do rytmu v „Jackass“ a zaujmú aj bluesové melódie v „Fever 103“.
ALABAMA THUNDERPUSSY nemožno charakter ich hudby vyčítať, pretože počuteľne hrajú hudbu, ktorá ich baví a napĺňa, neskrývajúc pritom zdroje inšpirácie, a rozhodne nemajú šancu na výrazný komerčný úspech (koncentrácia farebných obrázkov na telách niektorých jednotlivcov by u MTV neprešla). Stále je to zaujímavejšie než množstvo populárnych formácii typu DREAM THEATER, tiež vykrádajúcich klasické formácie a oslavovaných ako elitní predstavitelia tvrdej muziky. V sedemdesiatich minútach retrospektívne zameranej muziky pomerne monotónneho rázu však nájdu napriek pár svetlým momentom potešenie asi len fanúšikovia ALABAMA THUNDERPUSSY. Ak sa napriek tomu rozhodnete pre „Rise Again“, odporúčam nejakú tu whiskey, bongo a želám príjemný let.
CD k recenzi poskytli Day After records
