WINDS - The Imaginary Direction Of Time

WINDS - The Imaginary Direction Of Time

WINDS - The Imaginary Direction Of Time

WINDS - The Imaginary Direction Of Time

WINDS, ktorí tak výrazne rozčerili vody roku 2002, prichádzajú z novým albumom. A ejha, doska, ktorá bola očakávaná s nemalým napätím je... nazvime to nejednoznačná. Andy Winter a spol. priznávajú, že materiál na aktuálne CD bol hotový ešte pred vydaním "Reflections Of The I". Pokrok, aký delil ešte nemálo elektronický EP debut "Of Entity And Mind" od jeho plnohodnotného nasledovníka sa však nekoná. Skrátka "The Imaginary Direction Of Time" je druhým dielom predošlej nahrávky, so všetkými negatívami a zopár pozitívami z toho plynúcimi.

Tam, kde na "Reflections Of The I" nachádzame pompu, jej prináša novinka na kvadrát. Z precítenéhu hlasu Larsa Erica Si a presladených gitarových kudrliniek Carla Augusta Tidemanna niekedy doslova odkvapkáva cukor. WINDS netaja umelecké ambície; bohužiaľ sa nevyhli klišé l"art pour l"art, umenia pre umenie. Tidemann môže odvádzať "najkomplexnejšie gitarové party" v jeho kariére, keď sa v priamom porovnaní s nesporne originálnym "Reflections Of The I" zmohne len na kópiu. Akokoľvek brilantne kvalitnú, ale zdaľeka nie dychberúcu.

Pre Vás, ktorí ste predchádzajúci disk neprehnali prehrávačom: WINDS nad monotónne riffujúcim spodkom hnaným ležérnymi, ale presnými bicím Jana Axela van Blomberg - známejšieho ako Hellhammer - a nenápadnou basou Larsa Erica Si vystavali vzdušný hrad z prstolamnej ekvilibristiky sólovej gitary a čistého vokálu, so zvukom živého sláčikového kvarteta a dominantným klavírom či klávesmi duše kapely, Andyho Wintera. Winter je výhradným autorom konceptu a zľahka koncepčných textov - ako minule aj teraz plných slov ako "krása", "večnosť", "reflexia" či "osud" a "nekonečno". Sebatrýzniace slová plné nezodpovedateľných otázok evokujú klasicky čítankového romantického hrdinu z roku 1800 a kúsok, osamotene stojaceho so svojim splínom, čelo nastavujúc šľahajúcemu severáku...

Pod hviezdami a poniže Slnka, v tomto kraji neurčitosti
"Byť" je mimo toho, čo chápeme, skutočné tak, ako je sen...

WINDS sú nezriedka zaraďovaní do šíku kapiel honosiacich sa prívlastkom "progress". Ide nesporne o komplikovanú, po kompozičnej aj inštumentačnej stránke jagavo skvelú nahrávku; prelínanie metalového a klasického sveta bez syntezátorových nahrážok je málokedy videné v tak premakanej podobe. Barličky vo forme často stereotypných, monotónnych bicích, ktoré nekomplikovaným rytmom uľahčujú posluch (rovnakým trikom APOCALYPTICA sprznila svoj album "Reflections") a akási nejasnosť v otázke, čo vlastne WINDS touto doskou chceli povedať, však vrhajú tieň pochybnosti na autencititu "umeleckého zámeru".

Nechápte ma zle, "The Imaginary Direction Of Time" je veľmi dobrý album. Titulná "What Is Beauty?" s pôsobivou kričanou vložkou, rezignovaná a zároveň nekľudná  "Under The Stars" či "Time Without End" sú snáď tým najlepším, pod čo sa WINDS podpísali. Každý aspekt minulej placky je akoby znásobený (ešte aj cover Travisa Smitha je podobný, len v inej farebnej kombinácii), naneštasie práve táto kŕčovitá snaha o dokonalosť môže vyznieť (a ozaj vyznieva) falošne prázdne a zbytočne.

Ak ste si WINDS zamilovali, "Domnelý smer času" vás ťažko sklame, ale zároveň, a čo je dôležitejšie, ťažko nadchne. Ak ste tvorbu nórskych "umelcov" nechávali doteraz bokom svojho záujmu, tak je novinka vynikajúcim štartovacím bodom. Falošný odér zbytočne opakovaného, už raz vyrieknutého, však ostáva.

 6

Thorn

Verdikt

Ak ste si WINDS zamilovali, „Domnelý smer času“ vás ťažko sklame, ale zároveň, a čo je dôležitejšie, ťažko nadchne. Ak ste tvorbu nórskych „umelcov“ nechávali doteraz bokom svojho záujmu, tak je novinka vynikajúcim štartovacím bodom. Falošný odér zbytočne opakovaného, už raz vyrieknutého, však ostáva.

Hodnocení

Autor
7,5 / 10
Redakce
7,1 / 10
Čtenáři
7,4 / 10

Další informace

Stopáž: 48:12

www.winds.ws

Sestava

Skladby

  1. What Is Beauty
  2. Sounds Like Desolation
  3. Theory Of Relativity
  4. Visions Of Perfection
  5. The Fireworks Of Genesis
  6. Under The Stars
  7. A Moment For Reflection
  8. Time Without End
  9. The Final End
  10. Beyond Fate
  11. Silence In Despair
  12. Infinity

Diskografie

Prominence And Demise (2007)
The Imaginary Direction Of Time (2004)
Reflections Of The I (2002)
Of Entity And Mind (miniCD) (2001)

Jiné pohledy

7 / 10
Z nové nahrávky WINDS mám poměrně smíšené pocity. Převažuje však mírné zklamání nad hudební stangnací jinak nadaných muzikantů a určitou plochostí hudby, která až na některé světlé okamžiky neumí plně zaujmout pozornost a působí spíše jako monotónní zvuková kulisa."The Imaginary Direction of Time" bezzudně kopíruje postupy předcházejícího alba, včetně Carl-Augustových exhibicí a nevýrazného zpěvu. Celkovou snahu do určité míry shazuje i myšlenkový koncept, který se mně osobně jeví až příliš patetizující a přeslazený. Myslím, že výsledné hodnocení úměrně odpovídá výsledku.
Pavel | 25. května 2004

 

6 / 10
Nový WINDS je pre mňa sklamaním. Žiaľ po dych berúcom debutovom mini cd „Of Entity And Mind“ je aj nový album pokračovaním zostupných tendencií. Na celom albume predviedli minimum nových nápadov, zvuk je takmer identický s predchodcom a Tidemannove onanie radím už k rušivým elementom. Kedysi sa všetko, kde sa mihol Hellhammer oplatilo počuť a na tomto albume sa ale tiež nevyznamenal, keď nepredviedol nič nové. Larsov vokál a melódie vôbec mi v porovnaní s „Reflections...“ pripadajú silené(až na skutočne zopár výnimiek). WINDS v roku 2004 chýba presvedčivosť, akoby sa nevedeli rozhodnúť, koho chcú zaujať – poslucháčov avantgardy alebo koňometalistov?
Radicalcut | 12. května 2004

 

7,5 / 10
Ten sakrament Thorn má naprostou pravdu. Windovský komorní až akademický rock/metal mi na novince připadá trošku křečovitý a spoutaný zavedeným konceptem „Reflections Of The I“. Čekal jsem větší rozlet. Rovněž produkce se mi zdá trošku plošší a méně výrazná. Stále však hovoříme o kusu poctivé a originální muziky.
Shnoff | 11. května 2004

 

8 / 10
Zazlívat WINDS, že nepřišli s ničím novým, je nebetyčná nespravedlnost. Vždyť jejich strhující "Reflexe já" byly něčím svěžím, neoposlouchaným a neoposlouchatelným – proč tedy kapele upírat právo lpět na pracně vydobyté pozici hudební experimentace? Má to jedno výrazné ale. Tam, kde byly Reflexe překvapivé a strhující, tam už je Imaginární směřování času pouze předvídatelné a příjemné. Nejen že nedošlo k velkým posunům (ale znovu – proč také?), ale zejména po kompoziční stránce se novinka tolik nevydařila. Umí být velice emotivní, komplexní a sdílná, ale už jí jaksi chybí magnetismus a vizionářství předchozího počinu. Poslouchám ji s chutí, ale bohužel už nezažívám tu příjemnou závrať z neznáma jako v případě "Reflections Of The I". Precizní hudební artefakt, který pozbyl trochu kouzla. Ale stále výborná deska.
Marigold | 11. května 2004

 

7 / 10
WINDS na prvotině "Reflections Of The I" přišli s hodně zajímavou kombinací Hellhammerových "automatických" škopků, Tidemannových vzletných kytarových sólo šlehů, klavírních preludií Andyho Wintera, ale především díky komornímu obsazení smyčců a melancholickému zpěvu Larse Erica Si dosahovala nahrávka skvělé atmosféry a pocitu dotaženosti. Je pravdou, že v edici s přidaným EPčkem to už byla koňská dávka muziky, ovšem muziky neoposlouchané a skvělé. A novinka si "spíše bohužel" zachovala úplně všechny vyjmenované atributy, jenže nepřidává zhola nic nového (výjimkou jsou snad jen skutečně povedené klavírní kreace) - zkrátka je to pouze už jednou převařená polévka, která třebaže kdysi chutnama náramně, není na druhý chod již příliš čerstvá. Navíc některé dvojhlasy v sólech zavání mírnou "nedotažeností". Když to shneme - poslouchá se to stále slušně - ale již nejde o nic dechvyrážejícího. Zda brát nebo nechat ležet - to si rozhodněte vlastní hlavou.
Darkmoor | 11. května 2004