Po dlhom čase a čo sa týka návštevnosti zahanbujúcich koncertov, sa fínske vesmírne komando rozhodlo opäť zavítať na Slovensko. Tento krát bola akcia dotovaná, takže ak si odmyslíme vyššie ceny občerstvenia v areáli pri pravom brehu Dunaja a tridsať stupňovú horúčavu, nič nebránilo prípadným záujemcom stráviť sobotu v pri kvalitnej hudbe (minimálne v prípade WALTARI).
Začiatok akcie bol plánovaný na 14:00, ale začalo sa až niečo po štvrtej hodine, kedy sa na pódiu objavuje akási domáca neo-punková formácia združená pod názvom FÚHA. Jednoduché až primitívne skladby a lá OFFSPRING (obdobie albumu „Smash“), však začali veľmi rýchlo nudiť. Navyše po pár minútach začínam mať pocit, že melódie ako aj tempo sa stále opakuje a preto som uvítal krátke trvanie ich setu.
Po krátkej prestávke si rozkladá aparatúru ďalšia bratislavská skupina - svojim spôsobom kontroverzní ETHEREAL PANDEMONIUM a pod pódiom sa pred začiatkom ich vystúpenia objavuje zopár desiatok čierno odetých -násť ročných dievčat a chlapcov. O rôzne vplyvy a názory obohatený moderný black metal ETHEREAL PANDEMONIUM však nenachádza príliš veľkú odozvu. Nakoniec, od svojho času nádejného dema „A Winter Solstice Eve“ to s nimi podľa môjho názoru ide dolu vodou. Presne ako takmer pred rokom, kedy som ich videl naposledy, predviedli rovnako jednoduché obyčajné a nudné skladby, doplnené o klasické veci ako „Balada o furmanovi“ a „Perinbaba Theme“, ktoré by sa kľudne mohli objaviť na ktorejkoľvek dedinskej zábave. Si dievča a chcela by si spievať v metalovej kapele? Nevieš spievať? Nič to, úplne stačí ak chodíš s niektorým členom kapely... Asi tak by sa dal zhrnúť prejav speváčky, ktorá vo svojich pasážach neraz spievala otrasne falošne. Koniec vystúpenia Etherealov tak opäť prináša úľavu. Čierno odeté postavy pod pódiom však odchádzajú spokojné.
Sediacu väčšinu ignorujúcu prebiehajúce vystúpenia sa ešte pokúšajú prebrať INSTANT svojou modernou podobou rockovej hudby, publikum napriek snahe a nasadeniu nepreberajú ani covery od LIMP BIZKIT a „Chop Suey“ od SYSTEM OF A DOWN. Prevedeniu týchto skladieb v réžii INSTANT však chýbala potrebná dynamika a údernosť originálov. INSTANT tak predviedli ďalšie nevýrazné vystúpenie nadväzujúce na predchádzajúce kapely.
Prvá známejšia, zaujímavejšia vec a zároveň prvý zahraničný hosť prichádza pod názvom BANANA s pohľadnou a uletenou speváčkou. BANANA ponúkli ťažko zaraditeľnú modernú rockovú muziku s výraznou funkovou zložkou a korením alternatívy. Spomínaná speváčka plnila podľa očakávania úlohu frontwoman, uvádzala jednotlivé skladby, neustále sa pohybovala po celej ploche pódia - ľudia však stále ostávajú sedieť a neraz aj chrbtom k pódiu. BANANA napriek všetkému predviedli energické vystúpenie - úroveň akcie sa začína zvyšovať a pokračuje aj vystúpením spriaznených krajanov HRACZKI. Hudba HRACZIEK má celkom iste objektívne kvality, presvedčivý pódiový prejav a chytľavý rytmus - väčšina ľudí ďalej spokojne sedí a čaká na WALTARI.
Počas setu HRACZIEK neuniká pozornosti biely mikrobus s očakávaným osadenstvom jednej z najnedocenenejších kapiel sveta. Po pár minútovom krúžení okolo sa mi, spolu s kolegom a kamošom Thornom z konkurenčnej stránky, podarí odchytiť prezliekajúceho sa Kärtsyho v slipoch a po chvíli ukoristiť autogram na revolučný počin „Yeah! Yeah! Die! Die!“. Spokojní sa vraciame späť medzi ostatných. Po dlhšie trvajúcej technickej prestávke spúšťajú prvé tóny podvratní Fíni a väčšina návštevníkov koncertu sa ako na povel postavila pred pódium. Geniálna produkcia WALTARI si rýchlo získava priazeň publika, pričom nálada narastá s počtom odohraných skladieb. Na pódiu sa pohybuje predovšetkým Mr. Hatakka, ktorý sa tam viditeľne cítil ako ryba vo vode. Albumy WALTARI patria nepochybne medzi to najlepšie čo v rockovej hudbe vzniklo, ale vidieť ich na živo znamená neuveriteľný prísun pozitívnej energie a radosti, v konečnom dôsledku však zážitok, ktorý vo vás rezonuje ešte niekoľko dní a na ktorý sa tak rýchlo nezabudne. WALTARI vyberali z novšej tvorby, nového albumu ako i starých albumov (rozumej pred „Yeah! Yeah! Die! Die!“), materiál z kultovej death metalovej symfónie však absentoval. Nepamätám si kompletný playlist ale veci ako „So Fine“, „Atmosfear“, „The Lie Of The Zombie“ z „výkričníkového“ obdobia albumov „So Fine!, Big Band!, Torcha!“, „Stars“ zo „Space Avenue“ alebo povestný cover hitovky z repertoáru MADONNY „Vogue“ museli prebrať aj mŕtveho. Vystúpenie WALTARI ubieha veľmi rýchlo a čoskoro sa priblížila desiata hodina, kedy sa objavujú muži v zelenom, aby akciu ukončili. WALTARI dostávajú príležitosť odohrať aspoň jeden prídavok. Po prvých tónoch som myslel, že zle počujem, ale oni skutočne zahrali „No Limits“ od dávno zaniknutej holandskej módy „2 Unlimited“(speváčka Anita Davis s Kärtsym spievala okrem iného aj v skladbe na „Space Avenue“) a následne uprostred skladby prešli do „Symphony Of Destruction“ z dielne MEGADETH(!!! a ešte raz !!!), aby sa po chvíli vrátili k pôvodnej téme - to všetko dokonale charakterizuje prístup WALTARI a hudbu ktorá skutočne nepozná štýlové hranice. Muži zákona sú neúplatní a akcia definitívne končí. Ukončenie akcie o 22:00 je blbým zvykom, organizátori však mohli tento problém vyriešiť dodržaním plánovaného začiatku akcie a WALTARI tak mohli hrať dlhšie. Na časový posun tak doplatila hlavná hviezda večera, ktorá ako jediná zaujímala fans. Vystúpenie WALTARI však zanechalo silný dojem, ktorý zatieni aj ostatné viac alebo menej trpené kapely a nedostatky. Už aby tu hrali znova.
