Vôbec netuším, kde sa vzala energia na napísanie článku, ktorý by napočúvané novinky hodnotil viac ako jednou vetou, ale stalo sa, tak som ju radšej využil. Zišli sa tu samé americké spolky, na zjednocujúcom faktore však nemusí byť nevyhnutne niečo zlého, aj titulok sa takto napíše skoro sám.
TROGLODYTE – The Hierarchical Ecological Succession: Welcome To The Food Chain (2022, samovydanie, 28:55)
Ak máte chuť na drvivý a temný (tak trochu inak než bežne pekelne) deathmetalový náklad, v poradí už štvrtý (!) album TROGLODYTE z Kansas City určite stojí za vyskúšanie. Na to, že kapela funguje od roku 2005, sa celkom úspešne drží „z dosahu radarov“, pritom v tomto kvintete pôsobia napríklad Mike Flores (ORIGIN) na base, tu ako MF, alebo Jeff Sisson (JS, ex-UNMERCIFUL) za mikrofónom. Keď sme pri zostave, na druhej base duní Brandon Mitchell (BM), za bicími je Chris Wilson (CW) a na gitaru hrá Michael Langner (ML). Album vydaný začiatkom marca obsahuje osem skladieb textovo zameraných na ikonu kryptozoológie, legendárneho gigantického opičieho muža známeho v Amerike ako sasquatch alebo bigfoot. Klepačkový a „vrtuľový“ death metal, ktorý vďaka dvom basám hrmí pôsobivo a hrozivo, to je len jedna z tvárí TROGLODYTE. Ďalšou je staroškolský groovy a slam BDM, blízky tomu, čo poznáme od pojmov ako PYREXIA alebo INTERNAL BLEEDING, a keď sa zvoľní ešte viac, dôjde na death/doom vražedný ako pohyblivý piesok. Viaceré momenty pripomenú nórskych „antropológov“ GOAT THE HEAD a ačkoľvek tu nikde nedochádza k opusteniu smrtiacokovových teritórií a ani tu nikto nešokuje originálnym prístupom za každú cenu, nájde sa miesto aj pre menej tradičné nápady, napríklad chorálové party v pozadí a podobne. Mocný je taktiež v hĺbkach growlujúci vokál, zlovestné znenie nahrávky a ak sa vám popri už spomenutých spolkoch páčia napr. SKINLESS, len smelo do toho.
8/10
https://www.metal-archives.com/bands/Troglodyte/126498
https://troglodyte.bandcamp.com/
MÆNTRA – Kundalini Rising (2022, samovydanie, 33:29)
Zo San Francisca sa hlásia MÆNTRA, fungujúci od roku 2017. Podľa názvov skladieb trio čerpá inšpiráciu v témach vlastných hinduizmu a príbuzným náukám a tvoria ho vokalista a basák Paul Ryan (ORIGIN), vokalista a bubeník Adam Houman (TERRORIZER LA) a vokalista a gitarista Rudy Pina. Takto rozpísané to vyzerá, ako keby MÆNTRA boli v prvom rade speváckou trojkou s hudbou v pozadí, ale žiadne strachy, hudby je tu čo hrdlo ráči. Tuším je v tomto článku už pri druhom spolku problém vyhnúť sa odkazu majstrov ORIGIN, ale ide o viac než len o Paulovo účinkovanie. Sedmička skladieb na debutovom albume z februára tohto roku má k ich tvorbe blízko hlavne pokiaľ ide o nemilosrdnú intenzitu a čarovné skĺbenie „polámanosti“ a priamočiarosti. Technický a neľútostný death metal prevažne vo vysokých rýchlostiach, prípadne nekompromisne sekajúci tam, kde je „pomalší“, typický „originovsky“ frázujúci brutálny dravý vokál, nasamplované vsuvky a orchestrácie dodávajúce industriálny, prípadne znepokojivo atmosférický ráz a k tomu nejedna vokálno-inštrumentálna šialenosť, ktorá pripomenie BRUTAL TRUTH z prvých dvoch albumov.
8/10
https://www.metal-archives.com/bands/M%C3%A6ntra/3540502444
GOLGOTHAN – Leech (2022, Lacerated Enemy Records, 37:58)
Biblia, to nie je len Ezechiel 25:17, ale aj príbeh o kazateľovi, ktorého popravili ukrižovaním na vrchu zvanom Golgota. Ten pred 2000 rokmi slúžil ako jeruzalemské popravisko a z matérie, ktorá odsúdencom v momente ich smrti vypadávala z povolených zvieračov, údajne povstával démon GOLGOTHAN („caco-daemon“, veď viete). V roku 2014 ožil v názve kapely z louisianského Lafayette, ktorá po štyroch EP a troch singloch vydala vo februári svoj debutový album u Lacerated Enemy. Kto sleduje toto české vydavateľstvo, pozná jeho vkus hodený smerom k technickej deathmetalovej brutalite, skôr takej modernejšej, a nevyhýbajúci sa ani deathcoru, resp. rôznym jeho prienikom s kovom smrti. Kvinteto v zložení John LeBlanc (gitary), Jerik Thibodeaux (basgitara, vokály), Jesse Majors (gitary), Jay Benoit (vokály) a Eddie Jacobs (bicie) sa na desaťskladbovom kotúči ako ryby vo vode cíti v tom prvom. Technicky podaný brutálny death metal, postavený na intenzívnosti, hrozivom vyznení, ale takisto sa hrá aj s variabilitou, kompozíciou, atmosférickými pasážami a melodikou. Trochu náklepový štýl ORIGIN (zase, čo je toto za séria...), trochu groovy údernosti, v ktorej obzvlášť vynikne hrozivý a dôrazný hlboký vokál, tu a tam závan čiernoty s predpisovým brechotom prejde do „slamovačky“, baví ma to. Nie že by GOLGOTHAN strhli „super novým prístupom“, ale tak akosi je tam všetko tak, ako to má byť.
7,5/10
https://www.metal-archives.com/bands/Golgothan/3540390223
https://golgothan.bandcamp.com/
HATH – All That Was Promised (2022, Willowtip Records, 51:36)
Doteraz sme mali dočinenia s kovom smrti viac-menej žánrovo ortodoxným. HATH z New Jersey, rok založenia 2014, sú trochu iný prípad. Na konte majú dva albumy, ten aktuálny vyšiel začiatkom marca. Greg Nottis (basgitara, vokály), AJ Viana (bicie), Peter Brown (gitary) a Frank Albanese (gitary, vokály, texty) svojou hudbou zaujali Willowtip Records už tým prvým a ako vieme, toto vydavateľstvo sa venuje kapelám jednak stavajúcim na technickej a kompozičnej vybrúsenosti (môžu byť zároveň vskutku brutálne, príkladom nech sú tu DEFEATED SANITY), ako aj tým, ktoré sa odhodlane uberajú menej tradičnými, progresívnymi alebo nemainstreamovými cestami. HATH by pri povrchnom počúvaní mohli zaujať výbušným, výpravným, pompéznym death metalom s výraznou náklonnosťou k blackmetalovej síre. Náklepy, vznešená a hrozivá atmosféra, hlboký i vyšší revaný vokál, chorály v pozadí a v stopovom množstve aj melodický spev. Natíska sa prirovnanie k BEHEMOTH niekedy pred ich zlomom na „štadiónovú“ kapelu. Nie je to však všetko. Pomalšie atmosférické plochy (na americký štýl, trochu ako PANOPTICON), košaté inštrumentácie, sólové výjazdy gitary, priestor dostanú aj disonancie, hry s náladami a všetko dokopy to má napriek pestrosti využívaných prostriedkov pokope držiacu formu pôsobivej sofistikovanej zloby. Zaujme takisto námet na obale, pripomína klasickú maľbu a lebka je trochu ako zo slayerovského „South Of Heaven“.
8/10
https://www.metal-archives.com/bands/Hath/3540402486
GORESKINCOFFIN – Release My Suffering (2022, samovydanie, 24:44)
Kalifornské mesto Ukiah pre svet zviditeľnil spisovateľ C.D. Payne svojou niekoľkozväzkovou teenagerskou epopejou, v českom preklade známou ako Mládí v hajzlu, a od roku 2011 sa o to na metalovom poli snažia GORESKINCOFFIN. Po troch EP debutovali v januári albumom „Release My Suffering“, ktorý vznikol v zostave Justice Reckis (basa), Dustin Stark (gitary), Dean Rice (bicie), Edgar Castro-Salazar (ešte jedna basa) a Lord Cody Winter (vokály). Sedem skladieb sa nesie v duchu divokého, náklepového a temného kovu smrti, s ktorým sa tu o žezlo naťahuje black metal. Skupina zaujímavo prechádza od občas až vulgárneho, zúrivého nárezu do čiernokovovej atmosférickosti, kde vyniknú slušné harmónie a melodika. Plodne sa tu stretáva odkaz 90. rokov (MORBID ANGEL, PROFANATICA, ANGELCORPSE, DETERIORATE) s klasickým škandinávskym black metalom a súčasnou vášňou pre atmosféry či hranie s tónmi. Spolu si tu „hrkútajú“ hlboký growl i krákavý rev, zvuk je tak akurát čitateľný, priestorový a nezachrchlaný, prvé stretnutie s tvorbou tohto spolku určite za stratený čas nepovažujem.
7/10
https://www.metal-archives.com/bands/GoreSkinCoffin/3540337644
https://goreskincoffin.bandcamp.com/
