Z Nitry sa hlási metalové kvarteto, ktoré je na nejaké informácie o sebe nadmieru skúpe a tak sa ťažko dozvedieť, kedy vzniklo (zostavu tvoria tridsiatnici a štyridsiatnici), čo všetko vydalo (jeden album určite) a nebyť toho, že gitarista a vokalista Nyarg pred časom na štvoricu rozšíril zostavu grindového slovenského kultúrneho dedičstva ABORTION, ktovie kedy by som sa k PRISON OF MY LIFE dostal. To mi tak Lepra napísal „môžem ti poslať na recenziu CD kapely nášho gitaristu?“ Reku, čo hrajú? “Je to taký death metal.“ Ok, pošli.
Nejaké skladby na vypočutie na nete som nehľadal, však ak by sa Lepra hanbil za to, čo jeho kolega z kapely stvára v nejakej inej, asi by sa nehrnul do podpory takéhoto ansámblu. Veľkoryso opomenul možnosť „náhodou praskne, že sú dobrí, budú mať koncerty všade, tu chalan nebude mať čas na ABORTION, no treba mi toto...?“ Nuž, s čínskym bazmekom sa s koncertmi vrece netrhá asi nikomu (mám kamoša, čo už minulé leto spomínal, ako bol s koncertným absťákom na Mojseja, a že nakoniec dobre, lebo umelec na triezvo, takže rockový koncert, aký môže byť), ak ale niekde uvidíte hrať napríklad práve PRISON OF MY LIFE, dajte im šancu.
Vieme, koľko death metalu máme na Slovensku v porovnaní so „zlatým vekom“, ale to, čo ostalo a sem-tam aj pribudne, drží úroveň stále vysoko. Nitrianska štvorka je takisto príjemným novým zjavom, kov smrti, ktorý tvorí, síce nedrví extrémnosťou, brutalitou či nebodaj nejakým novátorstvom alebo experimentovaním, ale ide o svižnú a chytľavú jazdu s výrazne melodickou šťavou. Jedenásť skladieb za necelú polhodinku znamená, že nikto nemá ambície siahodlho sa hudobne „vykecávať“, kompozície sú pod tri minúty, klasicky vystavané, pracujú s temperamentnými rýchlejšími a strednými tempami, občas poslúžia valivou, drvivejšou pomalou pasážou a „chrbtica“ ich hudby je neodškriepiteľne rock’n’rollová.
Gitary tu nehrajú nijaké technicky strhujúco komplikované riffy, vychádzajú z klasických deathmetalových postupov s citom pre harmónie, niekedy vyslovene dramaticky výbušné, inokedy rozviato náladové alebo rozorvané. Melodika môže sčasti pripomenúť 90-kový sever Európy, pričom pokiaľ ide o jej spájanie s riffovou podstatou, cítim tu skôr Dánsko ako Švédsko. Razantné marše (KONKHRA), hnev a vzdor v melódiách (ILLDISPOSED), a v temnejších momentoch sa nakoniec ozvú aj „tri koruny“, ale tak, ako si ich pamätáme od TAETRE. Alebo sa na vec pozriem z inej strany a na slovenskej scéne mi POML zapadnú do tej jej časti, v ktorej sa usídlili DISCONSOLATE (podobnosť aj vďaka prevládajúcemu hlbokému smrtiacemu growlu), ALL THE FURY (melodika) a DYSANCHELY (náladovosť).
Pokiaľ ide o texty, tam veľmi neposlúžim, digipack je urobený pekne, ale čo do informácií povedzme že „značne nebohato“. Podľa názvov skladieb by sa dalo tipovať na nejakú tú „deathmetalovú tradíciu“, námet na obale i motívy vnútri mi však pripomínajú seriál The American Horror Story, tak ktovie, možno vietor veje aj z tamtoho smeru. Za pochvalu stojí zvuk zo štúdia Vomitor Sound gitaristu Libora z ABORTION, a v podstate celý album ako taký. Osobne sa mi páči, takéto príjemné prevedenie vekmi overeného deathmetalového subžánru ma ešte stále vie osloviť.
