LEPROUS - Malina

LEPROUS - Malina

LEPROUS - Malina

LEPROUS - Malina

Veľkú radosť robia títo nórski mládenci aj v roku 2017. V augustovej horúčave si na Gothoome v Revištskom Podzámčí po kúpaní v Hrone len tak od boku vystrihli jeden z najlepších koncertov slovenského festivalového leta. O pár týždňov neskôr prichádza Malina a s ňou jedno z najosviežujúcejších albumových prekvapení týchto dní.

Sledovať ich cestu od avantgardného extrémneho metalu cez eklektickú šialenosť, komplexnú sivo-čiernu ťažobu až po progresívne (pop)rockové tance súčasnosti, to vám je veľké dobrodružstvo. A v podstate rovnako radostné, ako vnímať postupné masové prírastky fanúšikovskej základne LEPROUS v našich končinách.
Na prvých sólových koncertoch v Bratislave (úplne prvý bol pred AMORPHIS) nás bolo v hľadisku približne päťdesiat. Nateraz posledný už sledovali minimálne štyri stovky divákov. Veľká škoda, že aktuálne jesenné turné spolu s úžasnými Islanďanmi AGENT FRESCO Bratislavu minie. Čo už, Viedeň je blízko, hranice sú otvorené - túto príjemnú skutočnosť neberme nikdy ako danú a samozrejmú.

LEPROUS v roku 2017

Späť k hudbe, späť k LEPROUS. Ak vyžadujete sofistikované tvrdé gitary a vadí vám preexponovaný Einarov vokál, najneskôr v tomto momente môžete prestať čítať a na túto kapelu pokojne zabudnite. Už asi definitívne.
Opäť sa posunuli niekam inam, znovu objavujú nečakané hudobné teritóriá. Vychádza to tuším tak, že ich kreatívne cykly sú zavŕšené vždy na dvoch po sebe idúcich štúdiových albumoch. A na tomto najnovšom sa začína nová cesta - Malina je najväčší popík v ich doterajšej kariére, neprekvapuje však, že v prípade LEPROUS rozhodne nejde o pokles kvality hudobnej produkcie. Skôr naopak.

Nové kompozície sú zdanlivo jednoduché a priamočiare, no pod týmto prvotným pocitom, ktorý možno zmätie povrchné youtuberčatá, empétrojkárov a sťahovačov, sa skrýva miestami až impozantná hĺbka a precízny muzikantský kumšt.
Gitarové riffy číhajú decentne v pozadí, do popredia sa poriadne dostanú snáď iba v songu The Weight Of Disaster. Rovnako je to s parádne bublotajúcou rytmikou - Baard Kolstad nie je z tejto planéty, to už dávno potvrdil, na novinke je jeho precízne, džezové šialenstvo znovu raz úplne samostatným hudobným zážitkom. Ale opäť, netlačí sa dopredu, je spolu s luxusne nazvučenou basou Simena Børvena masívnym základom pre silný pesničkový koncept. Hlavnú úlohu tu v konečnom dôsledku hrajú krásne melodické linky a sakramentsky silné refrény.

Inak, práve v tomto neuveriteľne nakopávajú zadky celým zástupom súčasných gitarových kapiel, ktoré sa strácajú v inštrumentálnych krkolomnostiach a zabúdajú na chytľavosť pesničiek. Lebo presne o toto pri nových LEPROUS ide. O pesničky a inteligentnú a prepracovanú ľúbivosť. Nestratiť muzikantský fortieľ, no v prvom rade myslieť na poslucháčsky zážitok. Nehovoriac o tom, ako dobre to napokon funguje v koncertnom prevedení.
Miestami sú to totiž totálne nórske ušné červy, ktoré nevyženiete z hlavy celé hodiny, celé dni - ak ste niekedy čo len trošku podľahli fenoménu menom A-HA, pri nových LEPROUS budete nadšene, chápavo a uznanlivo kývať hlavou. Illuminate, From The Flame, Leashes, Mirage, Captive či Stuck nech sú najžiarivejšími príkladmi takýchto skladieb. Moment, veď to som vymenoval viac než polovicu skladieb na doske.

Už to nie je metal a aj označenie rock častokrát pokrivkáva. V konečnom dôsledku urobili LEPROUS na svojej novinke čosi podobne frajerské ako Steven Wilson. A bude celkom pochopiteľné, keď sa oba albumové klenoty budú na konci roka vyhrievať na popredných miestach všetkých možných rebríčkov.

Veľmi som zvedavý na ich ďalší vývoj. Predpokladám a dúfam, že záverečná skladba z Maliny, ťahavá záležitosť The Last Milestone nie je predzvesťou budúceho smerovania. Znie totiž, ako keby Einar sťaby odchovanec kláštorného chóru skúšal akustiku chrámovej lode. Ale ako záverečné titulky Maliny to aj vďaka veľmi pekným sláčikom rozhodne môže byť.

Zhrnuté a podčiarknuté, až nečakane výrazná spokojnosť. LEPROUS neustrnuli, nezaspali na vavrínoch, stále hľadia suverénne a odvážne vpred. To je jednoznačne jedna z najdôležitejších pracovných náplní skutočne veľkých kapiel a výrazných umelcov.

 2

Rudi

Verdikt

Nestratiť muzikantský fortieľ, no v prvom rade myslieť na poslucháčsky zážitok. Nehovoriac o tom, ako dobre to napokon funguje v koncertnom prevedení.

Hodnocení

Autor
9 / 10
Redakce
7,5 / 10
Čtenáři
7,4 / 10

Další informace

Stopáž: 58:48

Produkce: David Castillo
Studio: Ghostward Studios

www.facebook.com/leprousband/

Sestava

Skladby

  1. Bonneville
  2. Stuck
  3. From The Flame
  4. Captive
  5. Illuminate
  6. Leashes
  7. Mirage
  8. Malina
  9. Coma
  10. The Weight Of Disaster
  11. The Last Milestone

Diskografie

Malina (2017)
Live At Rockefeller Music Hall (2016)
The Congregation (2015)
Coal (2013)
Bilateral (2011)
Tall Poppy Syndrome (2009)
Aeolia (Demo CD) (2006)
Silent Waters (Demo EP) (2004)

Jiné pohledy

Darkmoor
7 / 10

Mám to s LEPROUS jako na houpačce s jasným vrcholem v podobě "Bilateral". Po něm přišlo slušné, ale uhehakané "Coal", pak zas skvělý "The Congregation", no a teď průměrná "Malina". I když průměrná samozřejmě jen na poměry LEPROUS. Hoši postupem času ustoupili od honění hmatníků a zatímco na začátku kopírovali, teď jsou těmi, od nichž se cituje v případě, že chce kapela znít "současně" a ještě "progově". Problém "Maliny" pak není nějaká drastická změna stylu, vždyť dvě tři poslední desky už jen mírně korigují nastoupený směr souboru, ale příliš utahaný materiál s minimem vzruchu, a v takovém případě pak záleží už jen na tom, jak silné se vydaří nápady, melodie a aranže. V "Leashes", "The Weight Of Disaster", "The Last Milestone" a ústřendí hitovce "From The Flame" (tentokrát je cover od THE LOOP snad lepší než originál) jde palec vzhůru bez zaváhání, u ostatních je to bohužel takové všelijaké. Každopádně je to poprvé, kdy nás LEPROUS absolutně ničím nepřekvapí... ... [5. září 2017]

 

Shnoff
8 / 10

Tvrdé kytary nevyžaduju a Einarův cherubínský vokál s knedlíkem v krku mi vadí resp. vadil. Desku poslechl a recenzi dočetl. A konstatuju, že sinusoida mého vztahu k tvorbě LEPROUS opět směřuje vzhůru jako pyj Felixe Slováčka po decince bojanovského horeprutového. "Bilateral" u mě bez výhrad, ovšem následující dvojici desek se mi ani po letech nedaří strávit. Ty vokály jsou až příliš výrazná překážka. Uvaříte dobré jídlo a pak vám tam spadne záprtek. Teď se Einar trošku uklidnil, i když se na desce pořád najdou pasáže, při kterých zatínám zuby. Jinak ten současný model, kdy vokál drží chytlavou přímou linku a v pozadí to zdánlivě nenápadně ovšem o to poutavěji klokotá, který na desce převažuje, pro mě funguje. Nejlépe asi v "Illuminate". A když se vokál drží aspoň trošku zpět, je to ještě lepší ("Mirage"). A taktéž je dobře, že se čeština začíná prosazovat v názvech alb špičkových zahraničních hudebních těles ("Malina", "Soused" apod.). ... [4. září 2017]