ALICE IN CHAINS - The Devil Put Dinosaurs Here

ALICE IN CHAINS - The Devil Put Dinosaurs Here

ALICE IN CHAINS - The Devil Put Dinosaurs Here

ALICE IN CHAINS - The Devil Put Dinosaurs Here

Názov najnovšieho albumu grungeovej ikony je parafrázou tvrdení niektorých náboženských entít v Amerike, že kosti dinosaurov sú dielom Diabla, ktorý chce zmiasť veriacich. ALICE IN CHAINS sa však nechcú miešať do náboženstva či politiky, v textoch si opäť riešia skôr osobné veci a problémy. Jerry Cantrell úspešne bojuje so svojimi démonmi, zbavil sa zlých zdravotných návykov a venuje sa golfu. Ako sám hovorí, zvládnuť samého seba je to najťažšie, ale dá sa to.

Za svoj boj so závislosťami dostal Jerry dokonca špeciálne ocenenie Stevie Ray Vaughan Award. Okrem neho sú jeho držiteľmi za minulé roky napríklad James Hetfield, Chris Cornell alebo Alice Cooper. Mimochodom, Alice Cooper je podľa Jerryho slov ako golfista úplne fantastický, mohol by hrať s profesionálmi.

Kým na comebackovom albume „Black Gives Way To Blue“ spred štyroch rokov úspešne obhájili svoje rozhodnutie hrať pod logom ALICE IN CHAINS, nový album ich opäť raz ukazuje v novom svetle. V prvom rade ho charakterizuje istá miera zaujímavej tvrdohlavosti a skladateľskej a aranžérskej rozšafnosti.

ALICE IN CHAINS

Iba dve skladby z dvanástich sa dostávajú svojou dĺžkou pod päť minút. Kto čakal priamočiarejšie pesničkárstvo, zostáva stáť s otvorenými ústami. „The Devil Put Dinosaurs Here“ je drevnatý grunge s dusnou, pohlcujúcou atmosférou, ktorá vyžaduje správnu náladu a najmä čas na dôkladné objavovanie všetkých čarovných zákutí výnimočnej gitarovej muziky. 

ALICE IN CHAINS aj na svojej novinke úplne luxusným spôsobom mixujú vintage zvuk starých dobrých BLACK SABBATH s atmosférou Seattlu deväťdesiatych rokov. Základom úspechu sú plné priehrštia parádnych gitarových riffov, ktoré ako vždy sype z rukáva Jerry Cantrell.

Veľký priestor je opäť venovaný aj jeho vokálu, ktorý sa spôsobom takým typickým pre ALICE IN CHAINS zdvojuje a preplieta so spevom „nového“ muža v kapele Williama DuValla. A keď sa pripoja akustické gitary a ešte viac vyhrotia už aj tak dosť strhujúcu atmosféru, radosť fanúšika nemá konca.

ALICE IN CHAINS sú zaujímaví aj 26 rokov od svojho vzniku. Červená novinka s dinosaurom na obale ich zachytáva v dobrých časoch, ktoré sú naplnené zdanlivým pokojom a kreativitou vyrovnaných, usmiatych štyridsiatnikov. Ich muzika je však stále dostatočne divoká, temná a strhujúca, aby oslovila širokú poslucháčsku základňu.

Video k prvému singlu Hollow malo pár dní po zverejnení cez milión videní. Hoci je súčasnosť s internetom a sťahovaním hudby diametrálne odlišnou dobou v porovnaní s deväťdesiatymi rokmi, ALICE IN CHAINS sú stále úplne zaslúžene rešpektovanou veličinou, ktorá má čo povedať. A najmä - stále robí fantastickú muziku.

 30

Rudi

Verdikt

Hoci je súčasnosť s internetom a sťahovaním hudby diametrálne odlišnou dobou v porovnaní s deväťdesiatymi rokmi, ALICE IN CHAINS sú stále úplne zaslúžene rešpektovanou veličinou, ktorá má čo povedať. A najmä - stále robí fantastickú muziku.

Hodnocení

Autor
8,5 / 10
Redakce
7,5 / 10
Čtenáři
8,2 / 10

Další informace

Stopáž: 67:16

Produkce: Nick Raskulinecz, ALICE IN CHAINS
Studio: Henson Recording Studios, Los Angeles

www.aliceinchains.com

Sestava

Skladby

  1. Hollow
  2. Pretty Done
  3. Stone
  4. Voices
  5. The Devil Put Dinosaurs Here
  6. Lab Monkey
  7. Low Ceiling
  8. Breath On A Window
  9. Scalpel
  10. Phantom Limb
  11. Hung On A Hook
  12. Choke

Diskografie

Rainier Fog (2018)
The Devil Put Dinosaurs Here (2013)
Black Gives Way To Blue (2009)
The Essentials Alice In Chains (2006)
Greatest Hits (2001)
Live (2000)
Nothing Safe: Best Of The Box/ Music Bank (1999)
Unplugged (1996)
Alice In Chains (1995)
Jar Of Flies (EP) (1994)
Dirt (1992)
Sap (EP) (1992)
Facelift (1990)
We Die Young (EP) (1990)

Jiné pohledy

7,5 / 10
Velmi příjemná kolekce od kapely, která opravdu ví co chce hrát a neustupuje ani o píď, což je možná i škoda, protože si myslím, že doba pro menší oživení není zas tak nevhodná.

Navíc producent Nick „Booujzhe“ Raskulinecz by svými prdy svěží skladatelský závan určitě nezkazil, ba právě naopak, jsem si jistý, že by ho dotáhl k ideálnímu obrazu téhle legendy.

Další problémem novinky, který úzce souvisí i s předchozím podstavcem, se jeví téměř sedmdesáti minutová stopáž. Tato ne, že by byla nesnesitelná, akorát je příliš dlouhá pro hudební obsah resp. jistou jednolitost celkového vyznění desky.

Každopádně zde máme co do činění s nadmíru kvalitním opusem a to není vůbec k zahození.
Subeer | 10. ledna 2014