CULT OF LUNA - Vertikal

CULT OF LUNA - Vertikal

CULT OF LUNA - Vertikal

CULT OF LUNA - Vertikal

Aby sme lepšie pochopili súčasnosť, je vhodné pozrieť sa do minulosti. Jedna zo skladieb CULT OF LUNA – „Dim“ z vrcholného albumu „Somewhere Along The Highway“ – na niekoľkých minútach ilustruje to, čím sú Švédi výnimoční, a odpovedá na otázku, prečo patria medzi najdôležitejších držiteľov prívlastku „post-“.

8-minútové inštrumentálne entrée by nikdy nevyčnievalo osamote, rovnako ako by nešlo vykoreniť zlom, ktorý nasleduje, a očakávať rovnakú lavínu. Unikátny je až spôsob, akým sa obe časti navzájom dopĺňajú. Napriek tomu, že Švédi pretkávajú hudbu myriadami skvelých detailov (či už elektronických, gitarových alebo rytmických), nikdy nestratia niť. Spravidla platí, že čím viac môžu pokaziť a nepokazia, tým lepšie znejú.

Potvrdenie výnimočnosti – odlišnosti od žánrových epigónov – je prítomné aj na novinke (predovšetkým v skladbe „In Awe Of“). CULT OF LUNA ho však ohýbajú a posúvajú trochu inam.

Prijať nové smerovanie preto viac než kedykoľvek predtým znamená porozumieť konceptu albumu.

CULT OF LUNA

Nemecký expresionizmus vo Švédsku

Úprimne, oprášiť Metropolis Fritza Langa a od základu sa ním inšpirovať je z perspektívy roku 2013 pomerne čudné rozhodnutie. Ťažko za ním hľadať lepší zmysel než vančurovsko-vláčilovský „z potřeby básně“.

Ale veď prečo nie. Ide o fascinujúcu látku.

„Vertikal“ predsa nie je vágny soundtrack ani povrchný textový odkaz na dielo. Je to gitarový art deco. Absorbuje do seba mechanické pohyby z filmu, temné sci-fi aj hrozivú silu masy ľudí. Je suverénny, viac repetitívny, priamočiary a v medzihrách stavia vedľa seba bodavé nálady aj odľudštenú strojovú atmosféru. Je desivou hrou svetiel a tieňov, deformáciou prirodzených priestorov a zvukov.

Pôvod Noisyho výčitky pod recenziou, ktorá napadne snáď každému pozornému fanúšikovi, teda tkvie v samotnom manifeste nahrávky. CULT OF LUNA sú geometricky strohí a tým pádom naoko chudobnejší o niekdajšie stúpania a pády.

Lenže zostať iba v tejto rovine znamená ukrátiť sa o horúce červené jadro nahrávky.

Pohľad na Babylonskú vežu

Nebyť konceptu, CULT OF LUNA by sa nikam zásadne neposunuli. A možno sú len majstrami kompromisu – nadväznosti medzi starým a novým.

O najviditeľnejšie zmeny sa na novinke pričinili výborné elektronické vsuvky, doteraz nikdy celkom nedocenené (dajte si tú prácu a predstavte si bez nich napríklad „Finland“ – a vôbec celý „Somewhere Along The Highway“). Viac než Metropolis pripomínajú Blade Runner.

Gitarové nápory a vydýchnutia sa pohybujú v hraniciach známeho, oživujúce sú len v interpretačnej rovine. Aj tak sú stále podstatné a funkčné.

Mohutný stroj brzdia iba menej priebojný stred albumu a priznanie si, že vrcholy diskografie CULT OF LUNA sú jednoducho neprekonateľné – v zásadnosti, v nadčasovosti, v podmanivosti.

Napriek tomu dokážu Švédi ešte stále vytvoriť album, ktorý je skutočnou Udalosťou. Vystupujú ako jeden muž a pritom sú nezameniteľní. Predovšetkým vďaka tomu, ako pri tvorbe premýšľajú, sú o svetelné roky pred väčšinou žánrovej konkurencie.

Ako dnes hodnotím predošlé albumy:
The Beyond [2003] - 7/10
Salvation [2004] - 9/10
Somewhere Along The Highway [2006] - 10/10
Eternal Kingdom [2008] - 8,5/10

 24

Klypso

Verdikt

CULT OF LUNA súperia už len sami so sebou. Naďalej pritom nahrávajú albumy skutočného významu.

„Vertikal“ je gitarový Metropolis a pre vedecko-fantastický „metal“ je malou Vesmírnou odyseou.

Hodnocení

Autor
8 / 10
Redakce
8,3 / 10
Čtenáři
8,9 / 10

Další informace

Stopáž: 66:45

www.cultofluna.com

Sestava

Skladby

  1. The One
  2. I: The Weapon
  3. Vicarious Redemption
  4. The Sweep
  5. Synchronicity
  6. Mute Departure
  7. Disharmonia
  8. In Awe Of
  9. Passing Through

Diskografie

The Long Road North (2022)
The Raging River (EP) (2021)
The Silent Man (EP) (2019)
A Dawn To Fear (2019)
Mariner (with Julie Christmas) (2016)
Eternal Music (2014)
Vertikal II (EP) (2013)
Vertikal (2013)
Fire Was Born (2009)
Eternal Kingdom (2008)
Somewhere Along The Highway (2006)
Salvation (2004)
Cult Of Luna (reedice) (2003)
The Beyond (2003)
Cult Of Luna (2001)

Jiné pohledy

8 / 10
"Vertikal" je o momentoch. CULT OF LUNA k nim putujú často aj niekoľko minút a aj keď sa vo väčšine prípadov trafia do čierneho, stred nahrávky vyznieva mierne dostratena.

Vyvážia to však posledné dve skladby, špeciálne použitie odlišného prechodového akordu v úplnom závere "In Awe Of" mrazivo rozozvučí poslucháčovu chrbticu ešte na hodnú chvíľu.
Dudri | 28. ledna 2013

 

9,5 / 10
Keď Švédi CULT OF LUNA pripravovali svoj predposledný album "Eternal Kingdom", skúšobňu si zariadili v bývalom psychiatrickom ústave. Okolo albumu následne vytvorili falošnú legendu o denníku bývalého pacienta, ktorý vraj na mieste našli. Opisovať mal fiktívny svet, z ktorého následne čerpali námety a inšpiráciu pre svoje texty a hudbu. Keď sa neskôr k mystifikácii priznali, koncept albumu automaticky rozšírili o myšlienku o spochybniteľnosti umenia a o tom, ako ľahko ľudia uveria nevšedným príbehom, ak im ich podá uznávaná autorita.

Po dlhých piatich rokoch prichádza "Vertikal". Z kapely odišiel pôvodný spevák Klas Rydberg, spevov sa chopil beztak nepísaný frontman, gitarista a predtým aj občasný vokalista Johannes Persson. A ani tentoraz nejde o žiaden jednoduchý pesničkový album. Zakladatelia európskeho post metalu sa podľa vlastných slov po dvoch mäkších "vidieckych" albumoch vracajú pocitovo k ťažkej "mestskej" hudbe, akú naposledy hrali na prelomovom "Salvation". Teda na albume, ktorému dal v roku 2004 časopis Metal Hammer prvých 10 z 10 od Čierneho albumu Metallicy.

"Vertikal" priznáva vplyv nemeckého filmového expresionizmu. Navyše prvá vec, ktorú CULT OF LUNA na začiatku skladania nového materiálu urobili, bolo spísanie manifestu, ktorým sa následne záväznie riadili. Kľúčovými slovami manifestu boli lineárna jednoduchosť, repetitívnosť a monotónnosť.

Ak sa vám po týchto slovách premietli základné predsudky väčšiny nemetalových poslucháčov voči metalovej hudbe, ste veľmi blízko k pointe. "Vertikal" nemení pohľad na metal tým, že by sa ho snažil navoňať a prezliecť do čerstvo vypratého kostýmu. Miesto toho upozorňuje na skutočné prednosti tohto žánru. Hudba na albume "Vertikal" je fyzická, čo sa nevzťahuje len na jej intenzitu a hlasitosť. Pomalým vrstvením opakovaných motívov zbavených čokohoľvek nadbytočného rozochvieva vnútornú strunu poslucháča, rezonuje jeho vnímaním a starostlivo si pripravuje jeho uši na jednotlivé vrcholy, dômyselne rozložené na celej ploche albumu. Sample a umelé zvuky vychádzajú z minimalistických koreňov elektronickej hudby a melódie sú na tomto albume za odmenu.

Samostatnou kapitolou je úloha spevu. V tradičnej extrémnej ukričanej forme sa vzdáva funkcie sprievodcu posolstvom albumu a nemá záujem ani o prenos charizmy či akúkoľvek estetickú úlohu. V odľudštenej, nekompromisne mechanickej a pritom stále vášnivej hudbe CULT OF LUNA je spev odjakživa iba sprievodný. Pripomína prítomnosť človeka za tým všetkým a podieľa sa na nástojčivom pocite.

"Vertikal" je odmenou pre všetkých metalových poslucháčov, ktorí chcú mať svoju obľúbenú hudbu takúto a krikľavý ujačaný kožený teáter, vybíjané siláctvo či gýčový pátos je im na smiech rovnako ako ostatným obyvateľom planéty.

Dôležitým prvkom umeleckého konceptu albumu je aj tentoraz vizuálna stránka albumovej identity skupiny. K zjednodušenej lineárnosti hudby dopĺňa vertikálne naklonenie založené na tvare písmena V. Podobne sú poňaté aj skupinové fotografie, na ktorých sú členovia skupiny "nemecky" usporiadaní do bezchybnej línie. Tradične sa zdôrazňuje idea umeleckého kolektívu rovnocenných individualít, z ktorého nikto nevytŕča. Kto videl Cult Of Luna na koncerte, isto uzná, že keď začne partia zaujímavých Švédov hrať, mení sa na nezastaviteľný stroj bez ľudskej tváre.

"Vertikal" je výzvou aj pre bežného metalového poslucháča. Trvá na tom, že k nemu možno pristupovať iba s veľkou trpezlivosťou a učí ho vnímať svoju funkčnosť. Tvrdí, že hudba nemusí prinášať iba nepretržitý rad zapamätateľných a ľahko opísateľných estetických vnemov, ale pokojne aj jeden celistvý, dlhotrvajúci, rozvíjajúci sa pocit. Aj tak, že predtým, než poslucháča vystaví strhujúcej smršti, využije celé monotónne minúty na to, aby si na ňom nastavila každý nerv do stavu znepokojenej pohotovosti.

Na rozdiel od mojich kolegov si myslím, že až "Vertikal", nie "Somewhere Along The Highway" je vrcholným albumom CULT OF LUNA. Ide o vec osobného nastavenia. Zbožňujem zásadné, dokonalé albumy, z ktorých počuť, že vznikli spontánne, vášnivo a živelne. No až tie, ktorých dokonalosť pôsobí dojmom chladnokrvne premysleného a do posledného detailu dotiahnutého konceptu a plánu, považujem za skutočne výnimočné.

Veľmi, veľmi, veľmi sa teším na album, ktorý spôsobí, že 31. decembra 2013 nebude "Vertikal" mojim albumom roka.
V-dur | 25. ledna 2013

 

8 / 10
CULT OF LUNA jsou i nadále sázkou na jistotu a přestože úspěšnou formuli nijak zásadně nemění, stále jsou ve svém oboru na špici. Je to přitom tak jednoduché - v souladu s ideologií mírného pokroku v mezích zákona stačí přidat nějakou tu drobnůstku (zde např. pár kosmicky znějících zvuků a futurustických kláves) a hned tu máme kvalitní nahrávku v žánru, který se již zdá být v podstatě vyčerpán.
Deadmann | 22. ledna 2013

 

7,5 / 10
Mám vtíravý pocit, že CULT OF LUNA si postupem času vystačí se stále omezenějším výrazovým i hudebním obsahem. Nemohu jinak než konstatovat, že jejich skladby (příkladem budiž třeba „I: The Weapon“) se čím dál častěji uzavírají do určitého kolovrátku, který se vyznačuje trochu protichůdnými vlastnostmi.
Na jedné straně je velice působivý a funkční ve své přehlednosti a přímočarosti, na druhé straně jako by postrádal ony vyburcované a gradující nálady, které tolik oceňuji u starších desek. „Vertikal“ je prostě zase trochu jiné album od známé skupiny, které plně reflektuje svého tvůrce, ale zároveň není napodobeninou alb předchozích.
Snad i z důvodu, že čím dál méně desek mě přinutí k soustředěnému poslechu, ve mně „Vertikal“ zprvu vyvolal až nadšení. Ochlazení však přišlo hned, jak jsem si následně pustil starší desky.
Noisy | 21. ledna 2013