„Na čom pracujete?“
„Zisťujem, ako sa nám darí v Bosne.“
„V Bosne? Nemajú cesty, ale Facebook áno?“
Dialóg z prestávky súdneho pojednávania, ktoré rámcuje film „The Social Network“, najvýstižnejšie popisuje vplyv Facebooku na súčasnú internetovú generáciu – rovnako, ako slogan „k 500 miliónom priateľov sa nedopracuješ bez toho, aby si si nespravil zopár nepriateľov“ definuje udalosti, ktoré dnešný, Facebookom skrz-naskrz prelezený svet tvorili.
Akokoľvek skeptické, až posmešné boli prvotné reakcie na jeho oznámenie, „The Social Network“ je zmysluplným filmom s presahom. David Fincher mimoriadne umne vykorčuľoval z rizík plynúcich z toho, že príbeh Facebooku ešte zdaľeka nie je uzatvorený. Na to, aby bol „The Social Network“ len bohapustou reklamou na najväčšiu sociálnu sieť, je až príliš ikonoklastický, na druhej strane však neskĺza do opačného extrému – konflikt medzi Zuckerbergom, bratmi Winklevossovcami a Eduardom Saverinom (ktorý je ústrednou postavou) nie je vykreslený jednoznačne a vyhýba sa najvypuklejším kauzám, akou bolo v reálnom živote Zuckerbergovo kradnutie hesiel do súkromných e-mailových schránok.
„The Social Network“ by mohol byť o akomkoľvek internetovom či technologickom „startupe“. Polovica deja sa odohráva na harvardských internátoch, klubovniach a prednáškových miestnostiach, druhá popisuje euforické leto 2004 v prenajatom dome v Palo Alto, plné zbesilého programovania, divokých parties a prvých globálnych úspechov. Osoby, dej aj jeho principiálne konflikty sú zameniteľné a prenesiteľné – rovnaký film by sa dal natočiť o Billovi Gatesovi, Steve Wozniakovi z Apple či Michaelovi Dellovi, ktorí všetci doslova cez noc vymenili vysokoškolské štúdium za fenomenálny úspech, zákonite lemovaný kontroverziami. Dej filmu je v podstate banálny a vzhľadom na to, že opisuje nedávnu realitu, je jeho koniec jasný. Fincher sa však rafinovane vyhýba jednoznačným hodnoteniam a priestor na vlastnú interpretáciu je prekvapivo veľký.
Mark Zuckerberg (Jesse Eisenberg) je nevýrazný a plachý študent so sociálnym handicapom (paradox alebo symptóm?) a ostáva ním prakticky až do konca filmu. Eduardo Saverin (v podaní „Chlapca A“ Andrewa Garfielda) story len rámuje, rovnako ako dvojičky Winklevossovci, ktorých životný príbeh je fascinujúci, ale jeho ťažisko leží mimo filmu. Skutočným ozvláštnením „The Social Network“ je rola Justina Timberlaka. Jeho Sean Parker, bohémsky, no v podstate skrachovaný internetový vizionár „predošlej vlny“ (starší si možno spomenú na jeho dielo Napster, čo bol program, ktorým sa „kradla“ hudba ešte pred Rapidsharom, DC++ či torrentami a ktorý v padol za obeť nahrávaciemu priemyslu; tí s lepšou pamäťou si spomenú na rolu METALLICY v celej tejto kauze), ktorému nechýbajú veľké ciele dokázal filmového a zrejme i skutočného Zuckerberga vytiahnuť z internátnej izby do sveta biznisu.
David Fincher dokázal natočiť „dnešný“ a civilný film, ktorého hodnota bude časom stúpať – podobne ako Greengrassov „United 93“ presahuje hranice média a stáva sa dokumentom, ktorý bude k dnešnej dobe patriť tak, ako k nej bude patriť Facebook. „The Social Network“ je konzervou: nepríliš skrývaný product placement navždy zachová, že v dobe Facebooku sme nosili mikiny Gap, bundy North Face a obligátne adidasky; niektorí mali Apply, niektorí Sony Vaio a riaditelia mali na stole Dell.
„The Social Network“ je skutočný film.
