Death metal ako pôvodne okrajový a extrémny štýl sa začiatkom deväťdesiatych rokov stáva fenoménom dominujúcim metalovému mainstreamu a rozrastajúcim sa do nespočetného množstva scén a odnoží. Medzi tie najväčšie a historicky najúspešnejšie formácie možno bez debaty zaradiť aj CANNIBAL CORPSE, ktorí sa svojmu remeslu úspešne venujú dodnes na stále slušnej úrovni. To, že sa CANNIBAL CORPSE napriek notoricky známym niekdajším problémom s cenzúrou pre svojho času provokujúce obaly jednotlivých počinov a texty nevhodné pre slabšie povahy, podarilo s dnes kultovou skladbou „Hammer Smashed Face“ mihnúť aj v komédii „Ace Ventura“ s Jimom Careym v hlavnej úlohe, patrí po rokoch takpovediac k základnému vzdelaniu. Avšak zrejme len niektorí pamätníci si ešte spomenú na článok o death metale, kde okrem CANNIBAL CORPSE (zastúpených aj obalom „Eaten Back To Life“) dostali priestor aj DEATH, OBITUARY alebo ďalší extrémisti DEICIDE, uverejnený v českom Brave medzi niekdajšími popovým hviezdami.
V roku 1993 patrili CANNIBAL CORPSE na scéne k zavedeným značkám upevňujúcim svoju pozíciu a zdokonaľujúcim svoj prejav každým ďalším albumom. A práve niekde tu, prakticky na samom vrchole popularity štýlu, nahrávajú komplexný „The Bleeding“. Album, ktorý zaujal predovšetkým hudbou (pravda, aj v jeho prípade si na obale zgustla cenzúra) - akoby u kapely došlo k uvedomeniu si faktu, že na scéne už zďaleka nepatria medzi najextrémnejšie mená a už nestačí len čoraz predvídateľnejšie šokovať.
Na sklonku roku 1993, pod taktovkou dlhoročného producenta a deathmetalového zvukárskeho guru Scotta Burnsa a posilnení o nového gitaristu aj tentokrát vstúpujú do legendárneho štúdia Morrisound, aby stvorili nasledovníka kultového „Tomb Of The Mutilated“, na ktorý tiež dodnes nielen z nostalgie prisahá mnoho pamätníkov. Krvácanie začína na pomery kapely nezvykle pozvoľna v spočiatku nikam sa neponáhľajúcej „Staring Through The Eyes Of The Dead“ s výborným dobovým klipom. Hoci postupne prichádza rad aj na rýchlejšie skladby s tradične romantickými názvami, zmeny prejavu sú evidentné. Na „The Bleeding“ výrazne obohacujú svoje zaužívané postupy, jednotlivé skladby sú rytmicky výrazne členitejšie než v minulosti a na priemernej rýchlosti ubrali v prospech väčšej celkovej pestrosti. K tej prispieva aj maestro Barnes, predvádzajúci svoj obdivuhodný rozsah – od hlbokého growlingu cez priškrtené škreky až po šepot, extrémny, avšak vždy pekne artikulovaný a dobre zrozumiteľný vokál. V popredí púta pozornosť oproti predchádzajúcim albumom výrazne melodickejšia hra dvojice gitaristov Mikea Owena a nováčika Rob Barreta. Riffy sú zrazu oveľa rafinovanejšie a CANNIBAL CORPSE výborne zapracovali aj na gradácii, skvele fungujúcej v titulnej kompozícii. Spolu s paralyzujúcim spomalením v „Force Fed Broken Glass“ a Barnesom imitujúcim človeka dusiaceho sa úlomkami skla patrí medzi najsugestívnejšie momenty albumu. CANNIBAL CORPSE napriek spomaleniu a príklonu k melódiám ostali brutálni. Krvi tečú opäť celé potoky, brutalita je tu však plne pod kontrolou a precízne dávkovaná.
Len veľmi málo extrémnych metalových albumov odoláva po mnohých rokoch nekompromisne zubu času a stále mimoriadne sviežo znejúci „The Bleeding“ s nezabudnuteľnou mrazivou atmosférou možno s prehľadom zaradiť práve do takej exkluzívnej kategórie. Niekoľko mesiacov po „The Bleeding“ končí u CANNIBAL CORPSE jedna historická kapitola odchodom Chrisa Barnesa, zakladajúceho krátko nato deathmetalový (spočiatku) retro projekt SIX FEET UNDER, debutujúci mimoriadne vydareným výletom do deathmetalového praveku s nezabudnuteľnou chorobnou atmosférou. Ale o tom si povieme viac nabudúce.
