Spomenie si dnes ešte niekto na začiatky A STORM OF LIGHT? Pred dvoma rokmi bolo toto trio Američanov len ďalšou z radu množiacich sa post-metalových skupín, ktorých hlavná pracovná náplň spočívala v neambicióznom rozvíjaní hudobných motívov niekoho iného. „And We Wept the Black Ocean Within“ nebol zlým, no ani výnimočným debutovým albumom. Za zvýšenú pozornosť mohli Newyorčania vďačiť len a len osobe Josha Grahama. Ten bol v permanentnom hľadáčiku fanúšikov NEUROSIS (vďaka vizualizáciam, ktoré pre túto legendu tvoril), takisto aj priaznivcov post-rockových RED SPAROWES a nadšených poslucháčov výborných projektov BATTLE OF MICE, či BLOOD & TIME. Dnes už je situácia úplne iná. Hviezdni BATTLE OF MICE už viac nie sú pri živote, BLOOD & TIME ním tiež veľmi neprekypuje, Josh Graham odišiel z NEUROSIS a na pospas osudu zanechal aj RED SPAROWES, ktorí ho - a nielen jeho - začali medzi časom nudiť. Zato A STORM OF LIGHT ako projekt hudobne vyrástol a vďaka vydarenému uplynulému roku stojí pevnými nohami na súputníkmi znečistenej zemi.

Niečo o kvalitatívnom skoku smerom nahor našepkával už spoločný album s charizmatickou kanadskou dvojicou NADJA. „Primitive North“ bol netradičným „duelom“ dvoch rozdielnych kapiel. Kapiel, ktorých výrazové prostriedky sa síce dramaticky míňajú, no ich bezútešne znejúce posolstvo ostáva pre obe rovnaké. A STORM OF LIGHT sa na ňom odpichli od dna čierneho oceánu a vďaka dvojici nečakane úprimných skladieb „Brother“ a „Sister“ dostali možnosť nadýchnuť sa čerstvého vzduchu. Pomohlo to. Je celkom prirodzené, že o neho naďalej javia takú starosť.

Čo ak je Zem len jedným žijúcim, komplexným organizmom? A čo v prípade, že má vlastné svedomie a len vďaka nemu na svojom povrchu udržuje prijateľné podmienky pre život? Ak má svedomie, čo by si pomyslela o neudržateľnom raste ľudskej populácie a nezodpovedných zásahoch človeka do prírody? Aj tieto a mnohé iné otázky si kladú A STORM OF LIGHT na svojom stále aktuálnom albume. Prostredníctvom „Forgive Us Our Trespasses“ sa ich navyše pokúšajú zhudobniť. Pravdou však je, že Grahamovci vlastnou hudbou viac ako filozofické otázky pripomínajú skôr krutosť prírody a človeka k sebe samým. A nie je to len vďaka ťažkým gitarovým riffom, ktoré sú jednou z ich tradičných dominánt. Nahrávka z dielne Neurot Recordings v sebe miesi celkom širokú škálu elementov, vďaka ktorým ju možno označiť za najpestrejšiu s podpisom A STORM OF LIGHT. Nie, hyperaktívna trojica Američanov sa nevrhla do žiadneho bezhlavého experimentu. Miesto toho si na pomoc prizvala viacero zaujimavých hostí, ktorí jej posledné dielo bezpochyby obohacujú.

Na „Forgive Us Our Trespasses“ sa oplatí všímať si detaily. Pod záplavou valivých gitarových vĺn a vtieravým čistým spevom sa toho ukrýva až prekvapivo veľa. V niektorých momentoch je dokonca to, čo sa odohráva pod hladinou oveľa zaujimavejšie ako dianie na nej. Nemôže zato len pestrosť vplyvov, ktorými prispeli početní hostia, svoj podiel viny nesie hlavne dominantný a málo variabilný Grahamov spev. Ten sa môže zdať nielen naprieč nahrávkou, ale predovšetkým človeku, čo sleduje A STORM OF LIGHT už od počiatku, až prehnane nemenný. Josh Graham určite nie je žiadny hlasový virtuóz, jeho skupine by však rozhodne prospelo aspoň nejaké striedanie polôh spevu, prípadne výraznejšie zapájanie sa tých, čo mu len nenápadne sekundujú. Inak by sa ľahko mohlo stať, že to, čo je teraz len ospravedlniteľným nedostatkom, sa nabudúce premení na únavný stereotyp.

Zhudobnená prosba o odpustenie našich hriechov voči matke Zemi i nám samým určite nie je dokonalým dielom. A možno ani nepotrebuje byť. A STORM OF LIGHT - vďaka naliehavosti a rafinovane skrytej rozmanitosti svojej tvorby - minulý rok oživili čoraz uniformnejší žáner, ktorého sú nedeliteľnou súčasťou, a aj keď ešte stále nestačia na jeho momentálne spiacich popredných interpretov, zaslúžia si byť otitulovaní ako autori najlepšieho post-metalového albumu za rok 2009.