OM - God Is Good

OM - God Is Good

OM - God Is Good

OM - God Is Good

Ala Cisnerosa, mozog OM, stačí raz vidieť a pochopíte, kde sa v ňom tá zvláštna hudba berie. Zvláštny malý mužík ohromne vyrastie na pódiu – mimo neho je to na prvý pohľad čudák, ktorému sa v hlave musia neustále preháňať nadpozemské výjavy zrodené v sladkom marihuanovom dyme.

Ak debut „Variations On A Theme“ a „Conference Of Birds“ tvorili – čo do dizajnu i zvuku – dve polovice jedného celku, ku koncu púte – „Pilgrimage“ – zrejme patrí zistenie, že boh je fajn. „God Is Good“, vydaný po jednoalbumovej koketérii so Southern Lord na značke Drag City, dáva len málo nápovied, o akého boha ide, keďže sa pod kresťanskou ikonou na obale skrýva prevažne Blízkym východom a Indiou inšpirovaná hudba, a v podstate je to úplne jedno.

OM

Dôležité je, že Al Cisneros s novým bubeníkom (Chrisa Hakiusa, bývalého spoluhráča zo SLEEP, vystriedal Emil Amos z GRAILS) dokázal posunúť zdanlivo nemenné výrazové prostriedky ešte o kúsok ďalej. Lutne podobná, exotická tambura ozvláštňuje ťažiskový, devätnásťminútový „ranopinkfloydovský“ výlet do Téb, ktorý album otvára, a ktorý je najvýraznejším styčným bodom s predošlými počinmi OM; flauta dokreslí finále nasledujúcej „Meditation Is The Practice Of Death“. Skutočnú zmenu prináša na dva diely rozdelená (na pomery OM) miniatúra „Cremation Ghat“, skladbička, ktorá najmä v prvej časti svojou výraznou, až veselou rytmikou posúva doteraz pomerne introvertnú hudbu OM smerom ku „kmeňovému“, spoločnému zážitku z hudby – nie úplne nepodobnému marockému experimentu „No Quarter“ Jimmyho Pagea a Roberta Planta.

To všetko samozrejme v pre OM typickom zvuku, jasne vychádzajúceho z odkazu SLEEP. Cisnerosova basgitara je naďalej dominantným nástrojom a jeho monotónny, zmesou náboženských tradícií inšpirovaný hlas prednáša nepreložiteľné texty plné snových výjavov z hlavy oslepenenej páliacim slnkom visiacim na arabskej oblohe.

„God Is Good“ so zvukovým podpisom Steva Albiniho je najpestrejšou, najvyrovnanejšou a najlepšou doskou OM, ktorej jediným negatívom je krátka stopáž – fakt, ktorý je pri rozsiahlosti skladieb a ich „meditatívnemu“ účinku paradoxný, no rovnako tak k nahrávkam OM patriaci. Internetové polemiky o tom, či je Emil Amos lepším bubeníkom ako „kultovejší“ Chris Hakius sú scestné: kto „God Is Good“ počúva kvôli muzikantským výkonom, odkaz OM vôbec nepochopil.

 1

Thorn

Verdikt

Fascinujúci exotický výlet spájajúci hudobné štýly naprieč kultúrami, kontinentami a dekádami.

Hodnocení

Autor
8,5 / 10
Redakce
8,5 / 10
Čtenáři
7,7 / 10

Další informace

Stopáž: 34:11

Produkce: nahral Steve Albini
Studio: Electrical Audio

www.omvibratory.com

Sestava

Skladby

  1. Thebes
  2. Meditation Is The Practice Of Death
  3. Cremation Ghat I
  4. Cremation Ghat II

Diskografie

Advaitic Songs (2012)
Conference Live (2009)
God Is Good (2009)
Gebel Barkal (7'' singel) (2008)
Live At Jerusalem (2008)
Pilgrimage (2007)
Inerrant Rays Of Infallible Sun (Blackship Shrinebuilder) (split s CURRENT 93) (2006)
OM/SIX ORGANS OF ADMITTANCE (split) (2006)
Conference Of The Birds (2006)
Variations On A Theme (2005)

Jiné pohledy

Dalas
8,5 / 10

Jakoby useknutý anebo nedokončený závěr uzavírá další výborný počin OM. Album nepostrádající jejich tradiční prvky, včetně typického Cisnerosova frázování, zní oproti předchozím nahrávkám jemněji a zvukově dotažaněji. Očekávání věcí příštích jsou právě díky otevřenému konci a pestřejším aranžmá silnější, než kdy předtím. ... [4. ledna 2010]

 

Radicalcut
9 / 10

Personálne zmeny zvyknú tvrdo zasiahnuť tvorbu a často aj ďalšie smerovanie nejednej kapely. Nebyť nástupu Emila Amosa to v prípade dua OM, pohrobkov SLEEP, niekdajších to hviezd podzemia, mohol byť rovno zásah smrteľný. K ničomu takému našťastie nedošlo a putovanie OM sa novinkou nekončí. Inšpirácia blízkym východom je typická aj pre motívy z dielne GRAILS, v ktorých členovi našiel Al Cisneros novú oporu pre svoje hypnotické pulzujúce mantry. Ani na „God Is Good“ sa OM stavajúci len na zdanlivo obmedzujúcej dvojici nástrojov bez efektov neopakujú a pokojne pokračujú v rozvíjaní motívov a konceptu predchádzajúcich počinov. Pokoj a meditatívna uvoľnenosť asi najviac vystihujú nálady novinky, všetko je tu zase o niečo jemnejšie a plynie s neuveriteľnou ľahkosťou korunovanou „Cremation Ghat“, navodzujúcou atmosféru hromadných rituálnych tancov. Vyššie spomínaná tradične kratšia stopáž už k OM neodmysliteľne patrí a ponecháva album s akoby zámerne otvoreným koncom, aby vízia OM mohla ďalej pokračovať. ... [4. ledna 2010]

 

Klypso
8 / 10

Keď autor hlavnej recenzie píše o tom, že jediným nedostatkom "God Is Good" je jeho krátka stopáž, má svojim spôsobom úplnú upravdu. Akokoľvek je totiž pre OM typická, album vďaka nej pôsobí akosi neúplne a neukončene. Natoľko, že jeho jediné vypočutie v rade pre plnohodnotný hudobný (či skôr spirituálny?) zážitok podvedome nestačí. Najpestrejší, najvyrovnanejší, najuhladenejší a najlepšie zvukovo vybavený album OM je zároveň aj tým subjektívne najlepším, s ktorým hudobníci pod značkou tohto projektu do dnešného dňa prišli. ... [2. ledna 2010]