Monumentálne. HEAVEN SHALL BURN sa svojím aktuálnym počinom defitívne zaraďujú na absolútnu špičku (nielen) európskej metalovej scény. Je priam symptomatické, že práve nemecká kapela dokázala takýmto fantastickým spôsobom zosumarizovať do drážok jedného jediného strieborného disku všetky poznávacie znamenia, všetky krásne nuansy a čarovné zákutia jedného zo žánrov moderného metalu z obdobia posledných pár rokov, pridať k nim šokujúco ťaživú apokalyptickú atmosféru a spôsobiť tak absolútne hypnotizované počúvanie celého diela striedané s nesmiernou chuťou k nadmernej fyzickej aktivite. Minimálne k skákaniu po izbe a simulovaniu besného mošpitu.
Kým predchádzajúci vynikajúci zásek "Deaf To Our Prayers" bol riadne rýchly, tvrdý, brutálny a rozsekal všetko, čo mu stálo v ceste, novinka "Iconoclast" je oveľa členitejšia, ide viac do hĺbky poslucháčových emócií, je výrazne melodickejšia a v konečnom dôsledku zaujímavejšia. Dokonalosť v hudobnom výraze HEAVEN SHALL BURN jednoducho prišla až v roku 2008 spolu s Iconoclasts, bojovníkmi, ktorí idú pomstiť vraždu Boha. Nosná náboženská téma zmiešaná v jednotlivých skladbách so sondami do problémov všedných dní sa odráža aj vo výbere hudobných výrazových prostiedkov. Intro "Awoken" ako dokonalé ticho pred búrkou (letná noc, bzukot cvrčkov, romantické sláčiky) nasledované najlepšou metalovou skladbou, akú som v roku 2008 zatiaľ počul - "Endzeit" s hlavným sloganom "We Are The Final Ones. We Are The Final Resistance.", famózne revaným skvelým Marcusom Bischoffom, je hymnou, aká sa rodí raz za niekoľko rokov - už za úvodné minúty svojej novinky si HEAVEN SHALL BURN zaslúžia mohutné ovácie. A fantastické metalové momenty sa nekončia. Zaujmú tanečné bicie citlivo zakomponované v úvode "Murderers Of All Murderers", ktoré iba zvýrazňujú jej dravosť a našliapanosť. Pomalšie tempo celého albumu dáva vyniknúť záľube HEAVEN SHALL BURN v mohutných riffoch slovutných deathmetalových žoldnierov BOLT THROWER. Úchvatné kúsky "Forlorn Skies" a "Quest For Resistance" nech sú najjagavejším dôkazovým materiálom.
HEAVEN SHALL BURN dávajú na svojom novom albume ušľachtilý význam slovu metalcore. Hrajú ho v jeho najčistejšej, najdokonalejšej podobe. HC vplyvy, ktoré na koncertoch bez problémov roznesú na kopytách každého fanúšika HATEBREED, melodika gitár ako vystrihnutá zo severskej školy, najviac evokujúca IN FLAMES - s čerešničkou na torte v podobe úžasného coveru "Black Tears" od EDGE OF SANITY, deathmetalová nekompromisnosť a brutalita... nech to celé preberám z hociktorej strany, album "Iconoclast" nemohol byť nahratý dokonalejšie. O mixáži a masteringu v podaní Tue Madsena, Dána na roztrhanie, ani nehovorím. Zostávajú už iba rôzne variácie na "keby". Keby celý album nenavrieskal božský Marcus Bischoff, ktorému na päty šliape snáď len Randy Blythe z LAMB OF GOD... lenže, na žiadne keby sa nehrá, takže...
... takže ma dostali. Moja prvá tohtoročná desiatka letí do nemeckého Saalfeldu. Klaniam sa v hlbokej úcte, páni.
