Pred vydaním tretej radovky „bushovskej éry“ sa ANTHRAX ocitli v nezávideniahodnej situácii, nie práve najlepšie predajné čísla tak „Sound Of White Noise“, ako aj „Stomp 442“ boli dôvodom na vyhadzov od vydavateľa. Po nejakej dobe, keď skupina neúspešne hľadala ďalšieho vydavateľa, sa newyorskí thrasheri rozhodli nahrať album na vlastne náklady a vo vlastnom štúdiu. K nahrávaniu si prizvali ako hostí Phila Anselma, Dimebaga Darrella (obaja PANTERA) a Paula Crooka (MEAT LOAF, SEBASTIAN BACH, atď.). Mr. Crook sa okrem hosťovania ujal aj práce producenta. Či už boli okolnosti nahrávania s ohľadom na neisté vydanie albumu pre skupinu stresujúce, alebo skôr oslobodzujúce mi neprislúcha ani hodnotiť a ani hádať, skôr sa pokúsim ohodnotiť výsledok ich snaženia.

„Volume 8: The Threat Is Real“ je odlišný od ich predchádzajúcej tvorby, je pestrejší, uvoľnenejší a má lepší (modernejší) zvuk, no ANTHRAX si taktiež zachovali všetky svoje identifikačné znaky, ktoré z nich robili a dúfajme, že aj stále budú robiť jednu z najlepších (thrash)metalových skupín. Nezameniteľné a ľahúčko rozpoznateľné gitarové riffy, výborné dynamické bicie dopĺňané peknou basgitarou a priam dokonalý vokál Johna Busha dostali široký priestor na svoju realizáciu, ktorý skupina aj naplno využila. Hudobný energetický nápoj, ktorý nemôže nikoho nechať bez energie. „Volume 8: The Threat Is Real“, plný takých vypaľovačiek ako „Crush“, „Alpha Male“, alebo „Born Again Idiot“, je pretkaný aj miernejšími kúskami („Big Fat“ a „Inside Out“), ale aj úletmi ako „Cupajoe“, „604“ a „Toast To The Extras”. Posledná menovaná by sa pokojne mohla uplatniť aj v ktoromkoľvek country rádiu, pričom ale na albume nepôsobí rušivo, namiesto toho doň dokonalo zapadá. Song „Stealing From A Thief“, uvedený ako posledný v zozname, ale nie je záverom definitívnym, po chvíli ticha ukonči album schovaný španielkovo-vokálny „love song“, ktorý na britskej verzii dostal samostatné miesto v trackliste pod názvom „Pieces“. Hutnosť a dynamika sú dve základné charakteristiky ktoré mi napadnú, keby sa ma niekto opýtal na ANTHRAX, od týchto dvoch základov sa odvíja tvorba skupiny v rôznych odnožiach a odtieňoch z ktorých sú najdôležitejšie melodika, farbitosť a emócie. Tým kraľuje snaha odľahčiť svoju tvorbu menej vážnymi kúskami. A práve na „Volume 8: The Threat Is Real“ sa newyorským thrasherom podarilo do dokonalosti priviesť túto svoju druhú tvár. Ako som už na začiatku spomenul, neviem, či je tento posun dôsledkom zložitej situácie ohľadom vydavateľa, alebo išlo jednoducho o vývoj, prípadne sa o tento stav pričinil producent Paul Crook, v každom prípade som vďačný za tento nadmieru kvalitný album. A špekulácie ohľadom toho, ktorý album s Johnom Bushom je najlepší? Tie sú nepodstatné, každý je tak trochu iný a každý je lepší v inom ohľade. Jeden melodickejší? Druhý údernejší? Tretí „experimentálnejší“? V každom prípade „Volume 8: The Threat Is Real“ patrí do zlatého fondu anthraxovskej diskografie.

ANTHRAX ani po nahraní albumu nenašli spoločnú reč s vydavateľmi a tak prikročili k tomu, že podpísali zmluvu s malým nezávislým vydavateľom. Či sa im tento krok finančne vyplatil, to netuším, no som presvedčený, že po umeleckej stránke to bola dobrá investícia.

PS 1: Niektoré reedície tohto albumu obsahujú ešte aj nasledujúce bonusy: „Giving The Horns“ (ANTHRAX), „The Bends“ (RADIOHEAD) a „Snap/I´d Rather Be Sleeping“ (D.R.I.).

PS 2: Prečo sa tu vlastne snažím opísať album, ktorý aj tak všetci poznajú? Neverím, že sa nájde metalista, ktorý by oň aspoň nezavadil, a tak vlastne táto moja námaha stráca zmysel... Čože? Čo mi to tu hovoríš, milý môj čitateľ? Nájdu sa aj takí? (zdesený výraz) V tom prípade je potrebne urýchlene zjednať nápravu!