Dimebag Darrell je mŕtvy a spolu s ním aj PANTERA. MACHINE HEAD sa na posledných albumoch tragicky opakujú a SEPULTURA už dávno nie je tím, čím bola za čias Maxa Cavaleru. Zopár nasledovníkov týchto kapiel síce nahralo slušné albumy, ale skutočný nástupca hudby postavenej na ťažkých gitarových riffov s groovovým feelingom a živočíšnej výbušnosti buď neprišiel, alebo sa stratil v záplave metal-coreových mien. Spasiteľ tak prichádza zo zeme zasľúbenej. Izraelská škola menom BETZEFER.
Debutový album BETZEFER vyšiel pred dvoma rokmi u kolosu Roadrunner Records. Na Metalopolis sice zostal „Down Low“ bez recenzie, ale pri príležitosti ich pražského koncertu nastala ideálna možnosť túto chybu napraviť. Kapela okolo charizmatického speváka Avitala Tamira otvára album skladbou „Early Grave“ - zbesilou zmesou trashovej nahnevanosti, rýchlosti a prekvapivej rock’n’rollovej ľahkosti. Pieseň naberá na obrátkach paradoxne práve v momentoch, keď kapela zvoľní a pustí sa do ťažkotonážneho stredného tempa. Toto je rovina, ktorá kapele očividne sedí najviac a potvrdzuje to aj na zvyšku nahrávky. V titulnej, takmer motörheadovskej „Down Low“ sa ukazuje nielen inštrumentálna vyspelosť a zohranosť BETZEFER, ale aj Tamirov pestrý hlasový prejav. Ten dokáže pripomenúť hneď niekoľko vokalistov štýlovo príbuzných kapiel. V tomto prípade je to kompliment a nie podozrenie z plagiátorstva. Tamir vo svojom registri spája s nadhľadom a so skvelým technickým prevedením to najlepšie, čo hudobným fanúšikom ponúkajú Philip Anselmo, Rob Flynn, Max Cavalera alebo Corey Taylor. A nie je to len štúdiová bublina ako v prípade Burtona C. Bella. Avital Tamir svoj nástroj ovláda na výbornú aj v živom prevedení.
Hutný bluesový motív je ústrednou témou štvorky „Under“. Úvodný gitarový riff efektne kopírujú údery kopákov, aby skladba postupne prešla do pomalého, ale o to našliapanejšieho refrénu. „Under“ je nepochybne vec určená na besnenie pod pódiom. Podobný formát ale dostali viaceré skladby na „Down Low“. Nakoniec BETZEFER sú hlavne o ťažkých, rozsekaných gitarových riffoch v strednom a pomalšom tempe a precíznej rytmike. Z tejto škatuľky sa čiastočne vymyká záverečná „Black Inside“. Gitary sa nesú v ťažkom valivom groove a skladba dostáva pomalým tempom a melodickým refrénom takmer baladický rozmer.
V hudbe Izraelčanov sa dá nájsť pomerne veľa priamych vplyvov a dalo by sa vymenovať niekoľko kapiel, ktoré sa podpísali pod celkový výsledok albumu. V žiadnom prípade sa ale nejedná o negatívum. BETZFER si dokázali nájsť vlastnú cestičku, ktorá je zatiaľ síce úzka, ale je len a len na nich, aby si na ďalšej platni okolo seba urobili viac priestoru a ešte lepšie definovali vlastnú tvorbu. Debut „Down Low“ je vynikajúci a dvadsaťpercentná rezerva je mienená ako vklad veľkých nádejí do nasledovníka.
