Existuje málo ľudí s priemernými vedomosťami z oblasti literatúry, ktorí by meno Samuel Beckett či Eugene Ionesco nespájali s absurdnou drámou. Už pomenej ľudi si spomenie na mená ako Tom Stoppard či Sam Shepard… jedno je však isté, že medzi velikánov súčasnej absurdnej drámy patrí bezpochyby aj Edward Albee. Jeho dráma "Kto sa bojí Virginie Woolfovej?" sa dočkala veľmi úspešného sfilmovania a v súčasnosti sa jeho hry hrajú takmer po celom svete, Slovensko nevyjímajúc. Nie je to tak dávno, čo získalo bratislavské divadlo Aréna pod vedením Juraja Kukuru viaceré ocenenia práve vďaka hre "Koza alebo Kto je Sylvia?". Nesmierne ma teda potešilo, keď som prišla na to, že sa Edward Albee konečne dostal aj na knižné regály.
Kniha pozostáva z dvoch krátkych, no veľmi kvalitných hier. Ak by ste očakávali niečo na spôsob "Čakania na Godota", čakali by ste márne. Jeho hry totiž nie sú len akýmsi bezduchým opakovaním a zamýšľaním sa nad nesmrteľnosťou chrústa alebo ak chcete, zamýšľaním sa nad filozofickými otázkami ľudskej existencie a jej zmyslu jako takého. Albee rieši „zdanlivo“ jednoduché veci, akými je napríklad manželská kríza. Bystrejším čitateľom je však jasné, že, ako sa na absurdnú drámu sluší a patrí, neostáva len na povrchu. Hra o manželstve vykresľuje manželskú krízu veľmi jasne a podrobne. Scény s hlúpymi hysterickými manželkami a egoistickými sukničkárskymi manželmi do nej však nepatria. Naopak, dostanete možnosť pozorovať manželskú krízu v podaní dvojice inteligentných, tolerantných ľudí… a o to je to horšie.
„Víš, prostě jednoho dne zvedneš hlavu od svýho stolu, kde sedíš jako obvykle a děláš věci jako obvykle, který tě ani moc neotravujou, ale ani moc netěší. Kdysi třeba něco znamenaly, ale to už není pravda, teď je to prostě rutina. No a jak od nich zvedneš hlavu, najednou užasneš nad tím, co tě celá léta obklopuje. S údivem zíraš na sekretářku, která u tebe dělá patnáct let, jako na někoho úplně cizího a rázem je ti jasný, že buďto si magor, nebo se tvůj život musí změnit – podstatně, z gruntu.“
V tomto prípade nejde o chvíľkový rozmar, ktorý by sa dal riešiť prefarbením vlasov, či nájdením milenky alebo milenca. Chvíľkové uspokojenia nič neriešia, ten pocit je stále tam a je hlbší, intenzívnejší a nesmierne dotieravý… Lenže človek je príliš slabý a zbabelý na to, aby po tridsiatich rokoch manželstva začal nový život. Ostane napokon radšej stáť na mieste, nikam sa nehýbe, len si neustále vraví, že raz to príde, že raz sa predsa niečo musí zmeniť…
"Koza aneb Kdo je Sylvie?" je o taktiež o manželskej kríze, ale jej príčina je iná. Manželia Martin a Stevie tvoria v podstate ideálny pár, ktorý je len trošku nešťastný z toho, že má homosexuálneho syna Billa… ale veď čo, na to sa predsa neumiera! Príčinou ich manželskej krízy nie je stereotypné tridsaťročné súžitie, ale Martinova milenka Sylvie – milá, maličká bielučká kozička.
„Tatínek se ti omlouvá, že tě nazval buzerantem, protože tatínek taková slova normálně nepoužívá. On je slušný, tolerantní, vzdělaný, talentovaný, slavný, něžný člověk, který právě nyní souloží s kozou.“
„Nevěděl jsem, co to je – co to bylo za pocit. Bylo to… něco… v životě jsem nic podobného necítil. Bylo to tak…úžasné, zvláštní! Stála tam a jen se na mě dívala, těma svýma očima a…“
Ak si niekto na základe úryvkov myslí, že ide iba o úchylacku zlátaninu zaoberajúcu sa zoofíliou, je na omyle. Tieto dve hry sú oveľa viac o samote, osamelosti a zúfalstve. Nepochybujem, že sa nad touto knihou aj veľakrát zasmejete, pretože Albee neváha príliš tragické situácie odľahčiť čiernym humorom. Je to však smiech cez slzy. A čo! Nie je nakoniec humor tým, čo nám pomáha prekonať častokrát absurdnú drámu nášho vlastného reálneho života?
